Martin Šonka ako chlapec hltal otcove knihy o pilotoch z druhej svetovej vojny. Na letisku v Tábore, neďaleko miesta, kde Šonkovci žili, bol pečený-varený. Na lietanie nepomyslel, fascinovala ho atmosféra letiska.
Bývalo mu zle aj v autobuse. V sedemnástich si z úspor kúpil vyhliadkový let. Keď z motorového vetroňa vystúpil, vedel, že chce byť pilotom. Hovorí, že človek robí veľa hlúpych rozhodnutí, ale päťstovka za prvý let bola jeho najlepšia investícia.
Splnili ste si chlapčenský sen. O čom ešte snívate?
Lietanie bolo jedným z mojich veľkých snov a som veľmi rád, že sa mi ho podarilo splniť. Cesta nebola jednoduchá, ale o to je to teraz lepší pocit. Sníval som aj o tom, že poletím do vesmíru. Bol a je to rovnako veľký sen. Bude asi ťažšie si ho splniť, ale ktovie…
Kanceláriu má desaťtisíc metrov nad zemou Čítajte Dovolíte svojim deťom lietať? Alebo použijete formulku vašej mamy – keď sa zabiješ, domov mi nechoď?
Určite ich do lietania nebudem nútiť. Veľmi rád ich podporím vo všetkom, čo ich bude baviť, čo ich vnútorne naplní a z čoho budú mať radosť.
Chcem ich viesť k športu, pretože verím, že je to niečo, čo im pomôže rozvíjať sa v mnohých ohľadoch, a to nielen v oblasti fyzických schopností. Odmalička so mnou lietajú a zdá sa, že sa im to páči. Uvidíme, aká bude ich cesta.
Pri lietaní na vašej úrovni splynie človek s technikou tak, že sú jedno telo, jedna duša?
