Kvôli kvalite začali subtropickú rastlinu spracovávať sami

Nemáte v živote dosť adrenalínu, radi by ste spoznali inú kultúru a neprekážajú vám dlhé lety lietadlom? Založte si firmu v Karibiku. Manželia Bartosovci tak urobili a zatiaľ neľutujú. Práve naopak. Neustále rozširujú portfólio výrobkov zo sušených listov moringy.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Pre českú značku vyrába štýlové kožené batohy mladý Ind Čítajte 

Jarka a Milan Bartosovci sa pred niekoľkými rokmi zhodli v tom, že potrebujú dovolenku. A to naozajstnú, poriadnu. Padlo rozhodnutie navštíviť Karibik a jeho úžasné pláže.

Prvou náhodou, ktorá ich na ceste za podnikaním postretla, bolo, že si omylom namiesto Barbadosu objednali pobyt na Svätej Lucii. Čo sa napokon ukázalo ako veľmi dobré znamenie.

Svätolucijskí obchodníci aj turistický sprievodca im neustále ponúkali čaj alebo zelený prášok z moringy. Zaujalo ich to až vtedy, keď im sprievodca povedal, že ide dvom Slovákom na letisko odniesť kapsuly s moringou. Správny turista sa neokúňa, ochutná. Bartosovci si napokon mimoriadny prírodný produkt zabalili aj domov.

Známa neznáma

V angličtine moringe (Moringa oleifera) hovoria miracletree a v nemčine wunderbaum – jednoducho zázrak prírody. Zaraďuje sa medzi superpotraviny, a to z jednoduchého dôvodu, je širokospektrálnym zdrojom vitamínov, minerálov, aminokyselín a stopových prvkov v ideálnej nutričnej zostave.

Úroda moringy (zdroj: Archív Milana Bartosa)

Moringa je strom, ktorý rastie v tropickom a subtropickom v pásme. Manželia Bartosovci preto tú „svoju“ nazvali Moringa caribbean, aby presne určili miesto, kde sa pestuje a spracúva.

Pozitívne účinky listov stromu sú známe už oddávna. V Indii patrí do základnej skupiny ajurvédy, najstaršieho celostného systému zásad správneho spôsobu života podľa posvätných písiem.

Na európskom a tiež slovenskom trhu je dnes viacero prípravkov z listov moringy. Novým hráčom na trhu je práve firma manželov Bartosovcov.

Z listov rastliny, ktorú dodávajú spracovateľom, vyrábajú kapsuly, čaje, čokolády a kozmetické prípravky. Tie ponúkajú na rôznych weboch, zatiaľ v ôsmich krajinách Európy.

Užívajú, čo predávajú

Na nápad zriadiť manufaktúru na sušenie listov z moringy a potom z prášku vyrábať zdraviu prospešné produkty prišli až po tom, ako vyskúšali prípravky od viacerých výrobcov. „Ide v prvom rade o kvalitu, lebo tá je, najmä pri takýchto produktoch, mimoriadne dôležitá,“ hovorí M. Bartos.

Manželia užívali kapsuly s moringou dlhší čas a zistili, že naozaj funguje. M. Bartos priznáva, že nebol žiadnym zástancom doplnkov stravy, ale časom uznal, že je vďaka moringe čulejší, menej unavený, jednoducho, že sa cíti fit a pozoruje aj zlepšenie zdravotného stavu.

„Moringa ponúka z lona prírody niečo, čo sa síce vyskytuje aj v iných rastlinách a potravinách, no nie v takom množstve a nie v jednom liste. Pozor, netvrdíme, že je to všeliek na čokoľvek, to nie. Sami na sebe sme však zistili, ako významne pomáha pri revitalizácii a obnove energie,“ hovorí J. Bartosová.

M. Bartos dodáva, že ho nabíja trvalou energiou. Kým v minulosti pri dlhých cestách autom zastavoval takmer pri každej čerpacej stanici, dnes robí stovky kilometrov bez zastávky, únavy, mikrospánku. Kamionisti by mali spozornieť.

Dôraz na zber a sušenie

V manufaktúre Bartosovcov (zdroj: Archív Milana Bartosa)

Už pri návrate z Karibiku si začali o moringe zháňať viac informácií, študovali zloženie, prípravu, výrobu. Počas pátrania sa dozvedeli, že dôležitá je najmä príprava prášku. Ak totiž listy stromu po zbere navlhnú, veľmi rýchlo začnú plesnivieť.

Ako zistili, mnohí zberači ich nechajú z večera do rána v PVC vreci a tým ich znehodnotia. Nákupcovia nie vždy tušia, aká je táto prvá cesta listov do sušičky a čo sa s nimi deje pred úpravou na prášok.

Potom spracúvajú aj produkt, ktorý nezodpovedá požiadavkám správnej výrobnej praxe. Od turistického sprievodcu na Svätej Lucii si objednávali ďalšie kapsuly. Neskôr si ich začali kupovať v Rakúsku.

M. Bartos tam už 32 rokov žije a dochádza do práce do Bratislavy. Zistili však, že nie všetky prípravky sú rovnaké, dokonca sa po niektorých necítia až tak dobre. Pátranie po kvalitnom produkte napokon viedlo k myšlienke pestovať moringu a pripravovať želateľný produkt v zodpovedajúcej kvalite.

Lenže ako to zvládnuť, keď nevidíte, ako ľudia zberajú listy, ako a kde ich skladujú či sušia? Od myšlienky založiť firmu a pestovať strom zdravia k realizácii to trvalo tri roky.

Pridalo sa aj viacero peripetií, ktoré sú akosi zákonité v začiatkoch podnikania, najmä ak je zamestnanec či pracovník tisícky kilometrov ďaleko. „Netušili sme, koľko práce nás čaká a aké to bude zložité, ale nadšenie nás neopúšťa dodnes,“ tvrdí J. Bartosová.

V súčasnosti už na ostrove spolupracujú s desiatkami farmárov, ktorí im dodávajú podľa ich pokynov listy moringy. V začiatkoch sa síce pokúšali sami založiť novú plantáž, ale nedopadlo to podľa očakávania.

„Rastlinky sme sadili do riadkov podľa vzoru našich starých otcov, no obyvatelia sa na nás pozerali ako na čudákov. Neskôr sme zistili, že daný pozemok po daždi zostáva dlho podmáčaný, a tak rastliny vyhynuli,“ spomína M. Bartos.

„Už pri hľadaní správneho pozemku sme narazili na rozličné vnímanie nás a miestnych. Oni si totiž nerobia problém s označením hraníc pozemku. Merajú od tohto mangovníka až po tamtú vzdialenú kokosovú palmu. Keď sa po ostrove začalo hovoriť, že dvaja belosi hľadajú miesto na pestovanie moringy, boli sme na roztrhanie a chodili sme s farmármi po kopcoch a neraz aj zarastenej džungli,“ dodáva J. Bartosová.

Od banánov po moringu

Asi treba pripomenúť, že ostrov Svätá Lucia patril k Britskému spoločenstvu národov a farmári sa venovali pestovaniu banánov. S Veľkou Britániou mali zmluvy na odber produkcie.

Po vstupe Británie do Európskej únie pestovanie banánov upadlo, pretože sa aj pre Britov otvoril trh a farmárov zo Svätej Lucie zlikvidovali cenami globálne spoločnosti. Väčšina obyvateľstva dnes pracuje v cestovnom ruchu, a tak je ponuka využiť pozemky lákavá.

Strom moringa (zdroj: Archív Milana Barosa)

M. Bartos s neskrývanou hrdosťou hovorí o tom, že prispeli k tomu, aby sa pestovanie moringy rozširovalo. Na ostrove pôsobí Asociácia pestovateľov zázvoru, pretože ten sčasti nahradil pestovanie banánov, ale už vlani k názvu pridali aj moringu.

Pričom jediným výrobcom, pokiaľ ide o priemyselné spracovanie, je firma manželov Bartosovcov. Miestni si, samozrejme, tiež robia prášok z listov, no nesušia rastlinu v sušičke, ale voľne kde-kade a nedodržiavajú prísne hygienické pravidlá, ako je v Európe zvykom.

Čas je relatívny pojem

Manželia Bartosovci sú dôslední a keďže trvajú na kvalite, pripravili výrobné priestory. Sami s pomocou priateľov ich aj prichystali na príchod strojov – drviča a sušičky.

Ako to však už pri takýchto medzinárodných projektoch býva, prídu nečakané situácie – napríklad kontajner so strojovou výbavou mešká niekoľko mesiacov. Napokon sa však všetko podarilo dať do chodu. Samozrejme, vlastnoručne a s podporou kamarátov.

Čas je v Karibiku relatívny pojem a sľúbiť neznamená aj spraviť. Iný kraj, iný mrav. „Po tých rokoch si už pomaly zvykám, že ak sa dohodnem na 12.00 h, znamená to zhruba o 15.00, prípadne, že dohoda „zavoláme si a potvrdíme to“ neznamená, že zajtra, ale možno o týždeň,“ hovorí J. Bartosová.

„Čím dlhšie poznám ľudí zo Svätej Lucie, tým viac im tieto prehrešky odpúšťam,“ dodáva podnikateľka.

Jedno školenie nestačí

Už pred prvým zberom listov dostali školenie farmári aj pracovníci firmy. A potom ešte niekoľko ďalších, lebo sa objavili problémy s kvalitou.

„Netrpezlivo sme očakávali prvú dodávku z Karibiku a hneď ako dorazila, poslali sme prášok na analýzu. Neviete si predstaviť to sklamanie, keď som sa dozvedela, že výsledky nie sú podľa nášho očakávania – čiže nie je to stopercentná prémiová kvalita,“ spomína J. Bartošová.

Tak skúmali príčinu. Išli krok po kroku, od zberu až po finálne mletie, dokonca dali na rozbor aj vodu, v ktorej ju perú. Ich manažér výroby nakoniec priznal, že nepoužíva dezinfekčné prostriedky.

„To som nepredpokladala, že ho na to musím upozorniť. Veď pre nás je to samozrejmosť. Už som sa ani nečudovala, prečo nie vždy fungovali kamery a prečo má stále mnoho výhovoriek, že nefunguje internet, neprišiel IT technik a podobne. S tým človekom sme sa rozlúčili a prvú várku prášku sme zlikvidovali,“ vysvetľuje J. Bartosová.

Začiatočníci v podnikaní vždy zaplatia nejakú nepredvídateľnú daň. "Zavolali sme si na pomoc medicínsku odborníčku Ingrid Openbergerovú z farmafirmy Biomin v Cíferi, ktorá pre nás a našich zamestnancov pripravila taký postup výroby, aby spĺňal požiadavky správnej výrobnej praxe. Tri razy tam bola a školila našich pracovníkov, až sme napokon dosiahli vytúženú a želateľnú kvalitu,“ dodáva M. Bartos.

V súčasnosti teda vo firme od nákupu suroviny cez pranie, sušenie až po mletie a konečný produkt, teda prášok, dodržiavajú také postupy, ktoré zodpovedajú európskym hygienickým požiadavkám.

Dnes zamestnanci pracujú v bielych pracovných oblekoch, s čiapkami na hlave, dezinfikujú si ruky, zaznamenávajú pracovné operácie a pravidelne každý piatok dodržiavajú čistiaci deň.

Kamery fungujú a ak práve nevypadol internet, tak sa môžu manželia Bartosovci cez mobil alebo počítač pozrieť do výroby. S novou manažérkou výroby sú už spokojní, sú v dennom kontakte cez telefón či e-mail.

Vo výrobni je prijateľná vlhkosť vzduchu a teplota vďaka výkonnej klimatizácii, čo je veľmi dôležité v subtropickej oblasti. Spracúva sa úroda, ktorú zmluvní farmári nosia v osobitných košoch.

Každý mesiac vysušia a pomelú štyristo kilogramov listov moringy, z ktorých dovezú na Slovensko sto kilogramov prášku.

Dôveruj, ale preveruj

Prášok znova analyzovali a okrem toho, že sa potvrdili dobré výsledky, teda žiadne plesne, potvrdili sa aj všetky prítomné látky, ktoré tento prášok radia medzi superpotraviny.

Sušenie moringy (zdroj: Archív Milana Bartosa)

Pani J. Bartosová je vzdelaním právnička, takže sleduje dôkazy. Prášok z listov moringy zaslali do akreditovaného laboratória, ktoré spolupracuje s firmou Biomin a tiež do výskumného pracoviska Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

Obe inštitúcie potvrdili zloženie prášku – obsah minerálov a vitamínov a tiež antioxidačné zložky. Analýza nie je lacná, ale dokazuje správnosť rozhodnutia venovať sa tejto komodite.

Moringu vo forme drviny a prášku schválil Úrad verejného zdravotníctva v roku 2015 ako potravinový doplnok, pričom v danom čase musela firma doložiť aj analýzu nutrientov, čiže výživových prvkov.

Takisto pravidelne testujú dodané vzorky sušiny. Zisťujú aj dôkazy o tom, či sa naozaj môžu považovať za jedných z najkvalitnejších dodávateľov moringy. Objednali si štrnásť kapsúl s moringou z celého sveta.

Desať z nich nevyhovovalo vzhľadom na zvýšený počet mikroorganizmov a najmä plesní. Nie každý producent má kvalitnú surovinu, ale ona je pri týchto produktoch počas celého procesu výroby viac ako potrebná. Práve preto si dovolia neustále zdôrazňovať, že počas celého procesu ide o kvalitu.

Slovenský produkt z Karibiku

Zo zeleného prášku z Karibiku vyrábajú pre ich firmu produkty subdodávatelia z Cífera, Humenného, Malaciek a Žiliny. Do Karibiku cestujú pravidelne štyri razy ročne, aby osobne skontrolovali výrobu prášku aj predaj produktov.

Jediní na ostrove otvorili obchodík ako ďalšiu príležitosť na predaj prípravkov z moringy, keďže sa na ostrove zastavujú niekoľkoposchodové výletné lode s množstvom pasažierov, prevažne z Ameriky. Ale vraj sa občas zastavia aj domáci.

Bartosovci s nádejou čakajú, kedy sa dostanú do čiernych čísel, lebo doteraz je to finančná jednosmerka k ostrovu.