BRATISLAVA. Ukazovatele kapitálovej primeranosti bankového sektora sa počas minulého roka mierne znížili. Avšak ako konštatuje Národná banka Slovenska (NBS), nachádzajú sa ale na relatívne vysokej úrovni. Zvyšuje sa však význam kapitálových vankúšov, najmä proticyklického kapitálového vankúša. Ak doterajšie riziká zostanú na vysokej úrovni, NBS môže v nasledujúcom období zvážiť jeho zvýšenie. V ďalšom období bude centrálna banka sledovať riziká v oblasti úverov, cien nehnuteľností a makroekonomických nerovnováh.
Proticyklický kapitálový vankúš je prudenciálnym nástrojom, ktorý sa zaviedol v dohode Bazilej III na odvrátenie účinkov hospodárskeho cyklu na úverovú činnosť bánk. V čase prosperity, keď dochádza k vysokému úverovému rastu, sa na jeho základe od bánk vyžaduje, aby mali dodatočný kapitál. V prípade, že sa hospodársky cyklus otočí a hospodárska činnosť spomalí alebo dokonca zaznamená pokles, sa tento vankúš môže uvoľniť, čím sa banke umožní naďalej úverovať reálnu ekonomiku.
Hlavným dôvodom poklesu kapitálovej primeranosti v bankovom sektore bol najmä pokračujúci rýchly rast úverov, ktorý zvyšoval požiadavku na vlastné zdroje. Čiastočný vplyv mala aj implementácia nového účtovného štandardu IFRS 9 od 1. januára 2018. Naopak, pozitívny vplyv malo podľa centrálnej banky ponechanie približne tretiny zisku z roku 2017. Niektoré banky navyše dodatočne zvýšili vlastné zdroje aj počas druhého polroka 2018. Z perspektívy odolnosti bankového sektora je podľa NBS pozitívne, že navýšenie sa dotýkalo najmä niektorých menej významných bánk s najnižšou kapitálovou primeranosťou.
Podľa Národnej banky Slovenska je dôležité, aby sa súčasná úroveň kapitálovej primeranosti neznižovala, respektíve aby sa v skupine menších a stredne veľkých bánk skôr posilňovala. Vyššiu citlivosť bankového sektora na negatívne trendy potvrdilo makrostresové testovanie bankového sektora. V prípade výraznejšieho zhoršenia ekonomických podmienok v podobnom rozsahu ako v predchádzajúcej kríze by priemerná hodnota ukazovateľa kapitálovej primeranosti bánk mohla poklesnúť z 18,6 % na 13,7 %, teda takmer o päť percentuálnych bodov v stresovom scenári. Vyššiu citlivosť na stresové scenáre vykazovali najmä menšie a stredne veľké banky.
