BRATISLAVA. Pred takmer dvadsiatimi rokmi bolo na Slovensku o desiatky tisíc hektárov žltých polí menej než dnes. Kým v roku 2000 sa pestovala repka olejná na 93 700 hektároch ornej pôdy, minulý rok rástla na 154 400 hektároch.
Pestovanie repky sa stalo pre poľnohospodárov výhodným biznisom - repka nie je náročná na pestovanie a zároveň je stopercentne využiteľná.
Atraktivita tejto plodiny výrazne stúpla po vstupe Slovenska do Európskej únie, pretože si farmári mohli - bez ohľadu na to, čo pestovali - požiadať o dotácie z eurofondov.
Dokazujú to štatistické údaje o ploche, na ktorej sa repka pestuje. Po tom, čo sa v roku 2004 Slovensko stalo členskou krajinou, nebolo polí s repkou nikdy menej ako stotisíc hektárov.
V roku 2010 dokonca pestovatelia vysadili plodinu na takmer 170-tisíc hektároch.
Prečo? Lebo biopalivá
V uplynulých dňoch ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná z SNS zverejnila video, v ktorom hovorí, že za to, že sa na Slovensku pestuje veľa repky, môže tretí sektor, teda mimovládky. Na otázku, ktoré organizácie tým myslela, neodpovedala.
