BRATISLAVA. Slovensko sa nevzdalo projektu výstavby ropovodu z Bratislavy do rakúskeho Schwechatu. Spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline, ktorú založili slovenský Transpetrol (74-percentný vlastník) a rakúsky OMV (26-percentný), považuje ropovodný projekt stále za reálny.
„Projekt ropovodu z pohľadu EÚ, ako aj Rakúskej republiky je stále aktuálny. V prípade Slovenskej republiky je projekt z hľadiska hospodárskej stratégie a významu rovnako aktuálny,“ uviedol pre agentúru SITA šéf spoločnosti Bratislava-Schwechat Pipeline Robert Nemcsics.
Štúdia realizovateľnosti je spracovaná
Realizácia projektu je však podľa neho podmienená potrebou legislatívnych zmien v súčasne platnej legislatíve pre tento druh líniových stavieb na území Slovenska. „Ale taktiež aj zmenou postoja a vnímania projektu zo strany samospráv,“ doplnil Nemcsics.
V súčasnosti je totiž stále v platnosti uznesenie mesta Bratislava spred štyroch rokov, ktoré jednoznačne hovorí o negatívnom postoji hlavného mesta k spomínanému ropovodnému projektu. Samospráva hlavného mesta odmieta trasovanie ropovodu na jej území.
Ropovod Bratislava-Schwechat sa možno nebude realizovať Čítajte Slovenská vláda na konci roka 2017 dala spoločnosti Bratislava-Schwechat Pipeline osemnásť mesiacov, aby vyriešila problémy s trasovaním ropovodu na slovenskej strane. Inak projekt ministerstvo hospodárstva, ako jediný akcionár spoločnosti Transpetrol, zmrazí.
Podľa Nemcsicsa má projekt v súčasnosti už detailne spracovanú štúdiu realizovateľnosti.
„Detailne spracovaná rozsiahla štúdia vychádza z pôvodne navrhnutého trasovania s koridorom vyčlenenom v platnom územnom pláne hlavného mesta pre tento druh líniovej stavby,“ dodal Nemcsics.
Štúdia pozostáva z technicko-technologickej, geograficko-majetkovej, právnej a environmentálnej časti. „Každá z nich je spracovaná samostatne prostredníctvom renomovaných nezávislých firiem a autorov,“ dodal Nemcsics.
Strategický projekt EÚ
Úsek ropovodu prechádzajúci územím Rakúskej republiky je už dlhodobo pripravený z hľadiska projekčných prác a inžinieringu na okamžitú realizáciu, vrátane stavebných povolení, práv prechodu a ďalších potrebných náležitostí.
„Trasa na území Rakúska zároveň reprezentuje viac ako 80 percent celkovej trasy ropovodu a rešpektuje všetky najprísnejšie normy a kritériá pre výstavbu a prevádzku tohto druhu líniových stavieb, keďže prechádza aj viacerými chránenými krajinnými územiami, či vodohospodárskymi oblasťami,“ uviedol Nemcsics.
Projekt slovensko-rakúskeho ropovodu zaradila Európska komisia opakovane medzi strategické projekty EÚ v rámci energetiky.
„Prepojenie ropovodných sústav východ – západ je z pohľadu energetickej bezpečnosti EÚ aktuálnou témou a to bez ohľadu na posledný vývoj v kauze znečistenej ropy a následnej odstávky jej prepravy na ropovode Družba. Táto situácia len zvýraznila strategickosť nášho projektu, nakoľko je projektovaný, ako reverzný a spoločnosť OMV garantuje dostatočnú kapacitu pre potreby SR v prípade jeho reverzného využitia,“ zdôraznil Nemcsics.
Okrem tohto je podľa neho nový ropovod medzi Slovenskom a rakúskom dôležitý pre dodávky ruskej ropy do rafinérie Schwechat.
„Slovenská republika je viazaná medzinárodnými a bilaterálnymi dohodami k tomu, aby takýto prístup rakúskej strane umožnila,“ konštatoval Nemcsics s tým, že nový ropovod by v neposlednom rade zvýšil objem prepravovanej ropy ropovodom Družba, a teda by sa zvýšili príjmy do štátnej kasy.
Mali začať už v roku 2004
Projekt ropovodu je z hľadiska trasovania spracovaný vo variantných riešeniach. Tie sa týkajú výlučne úseku, ktorý vedie územím SR.
Vo verzii projektu z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova. Neskôr spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline vypracovala návrh desiatich trás v takzvanom karpatskom alebo mestskom koridore.
Mestský koridor má viesť cez Bratislavu, karpatský má smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg. Modely vedené cez Karpaty, ktoré sú pre aktivistov prijateľnejšie, sú však podľa firmy Bratislava-Schwechat Pipeline finančne nákladnejšie.
Ropovod by mal stáť podľa pôvodných odhadov 75 až 140 miliónov eur.
Slovensko malo začať s výstavbou ropovodu na jeseň roku 2004. Pre problémy s trasovaním ropovodu na slovenskom území sa však projekt neustále posúva.
Na výhodnosti projektu sa zhodli skoro všetky slovenské politické strany. Proti výstavbe sa vyjadrovala len strana Most-Híd, ktorá je v súčasnosti vo vládnej koalícii. Proti slovensko-rakúskemu ropovodu už dlhší čas bojujú aktivisti.
