Albert Einstein je autorom azda najznámejšej vedeckej rovnice E = mc2. Hoci málokto rozumie jej skutočnému obsahu, potvrdzuje jeho brilantnú myseľ. Pohľad do jeho duše zase odzrkadľuje korešpondencia s prvou aj druhou manželkou. Milostné listy odkrývajú aj temné stránky geniálneho vedca.
Na začiatku to bol zaľúbený mladík. Neskôr nežný otecko. V závere bezcitný muž, ktorý predostiera svojej manželke priam šialené požiadavky.
Milostná korešpondencia Alberta Einsteina nemilosrdne ukazuje postupný rozklad jeho vzťahu s manželkou Milevou Maričovou. Opustil ju pre svoju sesternicu Elsu. Verný však nebol ani tej.
Od váženej slečny k bábike a micuške
V prvom zachovanom liste Einstein ešte Milevu oslovuje „vážená slečna“, neskôr aj „drahá slečna Maričová“. O pol druha roka neskôr prechádza na oveľa neformálnejšie pomenovanie.
Bola Mileva Maričová geniálna fyzička alebo bojovníčka proti moliam a prachu? ČítajteVymyslel jej prezývku Doxerl, čo je zo švábskeho dialektu upravené slovo pre bábiku.
Neskôr ju oslovuje aj Miez alebo Miezchen, čiže čosi ako mica alebo micuška. V každom prípade sa Einstein v úvode ich korešpondencie teší, že sa jeho milá rozhodla pokračovať v štúdiu. A dodáva, že to isto neoľutuje.
Z Einsteinových listov občas preniká na povrch aj humor a hravosť. List z júla 1900 začína združeným rýmom, ktorý dokazuje, že Einstein bol oveľa lepší fyzik ako básnik.
To len potvrdzuje aj veršovačka známa ako Schnadahüpfl. Píše v nej o tom, ako túži po Mileve, ona je však k nemu ľahostajná, jeho rodičia to celé považujú za bláznovstvo, ale boja sa čokoľvek povedať, aby nebol oheň na streche. Veršovačka má nečakaný záver - Albert list uzatvára prianím, že chce počuť „bábikin zobák“, aby ho potom zatvoril tým svojím...
Dosť biedna poézia aj na 21-ročného mladíka. Aj keď musíme brať do úvahy, že Einstein ju nepísal pre verejnosť, ale v rozmarnej nálade svojej milej.
Pracovitá bábika
Náklonnosť k Mileve vyjadruje Einstein rôznymi spôsobmi. V jednom z listov sa teší, že už je naspäť doma. Pretože domáca ju vykŕmi - „aby si mohla odpočívať v mojom náručí zaguľatená ako knedlička“.