BRATISLAVA. Ministerstvo práce a sociálnych vecí odmieta požiadavku Slovenského živnostenského zväzu, aby boli aj živnostníci úrazovo poistení v Sociálnej poisťovni.
Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca rezortu Michal Stuška, tento krok by znamenal zásadnú zmenu v koncepcii a nastavení úrazového poistenia s potrebou zmeniť celú filozofiu úrazového poistenia vrátane filozofie účelu poskytovania dávok úrazového poistenia.
Zodpovednosť za škodu samého voči sebe?
"Samostatná zárobková činnosť je, na rozdiel od zamestnania, vykonávaná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. U SZČO je teda z povahy tejto činnosti vylúčený vznik zodpovednosti za škodu samého voči sebe, čo by bolo v praxi prakticky až absurdné," upozornil.
Rezort práce nepovažuje za možný návrh na rozšírenie osobného rozsahu úrazového poistenia o samostatne zárobkovo činné osoby do súčasnej právnej úpravy úrazového poistenia. V súčasnosti je sociálna ochrana povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO podľa Stušku zabezpečená v prípade práceneschopnosti, bez ohľadu na dôvod (choroba, úraz), rovnako ako u iných poistencov, prostredníctvom nemocenského poistenia (nemocenské) a pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave prostredníctvom dôchodkového poistenia (invalidný dôchodok).
"Z uvedeného dôvodu sa nie je možné stotožniť s prezentovaným názorom, že sociálna ochrana SZČO je v prípade úrazu nulová," upozornil hovorca rezortu práce. Živnostníci podľa neho majú možnosť sa pre prípad úrazu poistiť v komerčnej poisťovni.
Bezpečnosť a ochrana pri práci
"Ako ďalšia podstata problému bola v doterajších odborných diskusiách zvýraznená aj problematika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v úrazovom poistení, ktorá by mala byť rozšírená aj na živnostníkov a iné SZČO," upozornil Stuška.
Ak by boli SZČO úrazovo poistené, mohli by podľa neho nastať kuriózne situácie. "SZČO bude v pozícii poškodeného, bude sama sebe svedkom, sama sebe nahlasovať pracovný úraz, registrovať ho, dokazovať mieru svojho zavinenia a porušenia predpisov BOZP, či spolupracovať s organizáciami vyšetrovania," uviedol hovorca. Podľa neho by to prinieslo vysoké riziko špekulatívneho poberania úrazových dávok SZČO.
"Vidíme riziko, že zavedením úrazového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb by sme vytvorili priestor na to, aby zamestnávatelia rizikové profesie objednávali dodávateľsky od samostatne zárobkovo činných osôb a tým nahrádzali pracovné pomery vo vyššej miere, ako dnes, čo by malo negatívne dôsledky pre samotné SZČO," upozornil Stuška. Rizikové práce by sa podľa neho mali aj v budúcnosti vykonávať v pracovnom pomere, kde existuje reálna záruka ochrany osôb, ktoré pracujú v rizikovom prostredí.
Zväz hovorí o diskriminácii
Slovenský živnostenský zväz sa na piatkovom sneme venoval nedostupnosti úrazového poistenia pre živnostníkov. "Považujeme za diskriminačné, ak je fyzická osoba - podnikateľ vylúčený zo systému štátom garantovaného úrazového poistenia len preto, že nie je zamestnávateľom, resp. sa zamestnáva sám,“ uvádza sa vo vyhlásení zväzu. Celkovo pritom hodnotí postavenie živnostníkov v systéme sociálnych odvodov za nevyvážené.
"Na nemocenské poistenie platia za seba 4,4 %, čo je o 1,6 percentuálneho bodu viac, ako je spoločný odvod zamestnávateľa za zamestnanca. V pomernom vyjadrení je to 36,4 % navýšenie v neprospech podnikateľov,“ píše sa vo vyhlásení živnostenského zväzu.
Podobne do rezervného fondu živnostníci platia 4,75 %, čo je o 2,75 percentuálneho bodu viac, ako platí štát za svojich poistencov. Zväz preto navrhuje, aby sa časť odvodov z nemocenského a rezervného fondu presmerovala do fondu pre úrazové krytie fyzických osôb – podnikateľov. "Aby títo mohli podnikať a poskytovať svoje služby bez strachu o prípadné zabezpečenie ich rodiny v prípade úrazu alebo choroby z povolania,“ dodal zväz.
