BRUSEL. Necelý 1 rok po ukončení záchranného programu vidí Európska komisia (EK) nové problémy vo vysoko zadlženom Grécku.
Niektoré vládne opatrenia zrejme nie sú v súlade so sľubmi a tiež ohrozujú dohodnuté fiškálne ciele, uvádza sa v správe EK, ktorú v stredu predstavila v Bruseli.
Dostávali finančnú pomoc
Posledný záchranný program pre Grécko sa skončil v auguste 2018.
Krajina dostávala v rámci viacerých programov približne 8 rokov finančnú pomoc, keďže sa nedokázala financovať na trhu. Atény museli na oplátku prijať striktné úsporné a reformné oparenia.
Grécko sa s veriteľmi napríklad dohodlo, že do roku 2022 bude dosahovať primárny rozpočtový prebytok, do ktorého sa nezapočítavajú náklady na obsluhu dlhu, vo výške 3,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. Tento cieľ je podľa správy EK teraz ohrozený.
Vláda premiéra Alexisa Tsiprasa prednedávnom pripravila zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) pre gastronómiu, potraviny a energie. Navyše dôchodcovia by mali ročne dostať v priemere o polovicu mesačného dôchodku viac.
Výrazne zaostala
Tsiprasova strana v eurovoľbách na konci mája výrazne zaostala za opozičnými konzervatívcami, a preto vyhlásil predčasné voľby.
Od zníženia daní a zvýšenia dôchodkov si sľubuje dodatočné hlasy.
Grécko má v pomere k výkonu ekonomiky najvyšší verejný dlh v Európe. Aktuálne sa nachádza na úrovni okolo 180 % HDP, pričom podľa pravidiel EÚ je členským štátom eurozóny dovolených maximálne 60 % HDP.
