BRATISLAVA. Rast slovenskej ekonomiky v 1. štvrťroku "potiahla" nová automobilka, sklamala spotreba domácností.
Uviedol to v komentári k hrubému domácemu produktu (HDP) za 1. štvrťrok 2019 Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Ekonomický rast na Slovensku sa v 1. štvrťroku tohto roka podľa neho len nepatrne zrýchlil, z 3,6 % na 3,7 %.
Vyhliadky do ostávajúcej časti roka sú však menej optimistické a už 2. štvrťrok by mohol priniesť citeľnú korekciu rastových čísel.
Rastu v 1. kvartáli mohol nepatrne pomôcť aj veľkonočný efekt, ktorý v minulom roku pôsobil na pomedzí štvrťrokov, tento rok "spadol" celý do 2. kvartálu.
Spotreba domácnosti sklamala
Zverejnená štruktúra rastu ekonomiky v úvode roka podľa Koršňáka potvrdila očakávania, že k pozitívnemu príspevku k rastu sa vrátil čistý export.
Naopak, najväčším sklamaním bola spotreba domácností, ktorá sa výrazne spomalila (naznačovali to už i čísla maloobchodu), a to i napriek stále silným fundamentom prichádzajúcim z trhu práce.
V súlade s očakávaniami sa spomaľoval aj rast fixných investícií, najmä v nefinančnom sektore, kde sa takmer úplne zastavil.
Nové výrobné kapacity v automobilovom priemysle podľa analytika "potiahli nahor" vývozy, dynamika ich medziročného rastu sa v 1. štvrťroku zrýchlila zo 4,7 % až na 7,2 %.
Nová produkcia síce zvýšila aj tlak na dovozy, z čísel však vypadla časť vyšších investičných dovozov a pravdepodobne i spotrebných dovozov, a tak sa dynamika medziročného rastu dovozov spomalila zo 7,8 % na 6,4 %.
Prebytky zahraničného obchodu sa tak v úvode roka rozširovali a čistý export navýšil rast HDP o 1,4 percentuálneho bodu (p. b.), v minulom roku ho v priemere nepatrne znižoval o 0,1 p. b.
Čísla prekvapili
Dynamika medziročného rastu spotreby domácností sa podľa neho spomalila len na 1,0 % (minulý rok sa pohybovala okolo 3 %), čo bol najpomalší rast od 3. kvartálu 2014.
Druhý štvrťrok by predsa len mohol priniesť štatistickú korekciu (veľkonočný efekt) extrémne slabých čísel 1. štvrťroka.
Akokoľvek, spotreba domácností by mala postupne slabnúť, v súlade s ekonomickým cyklom a očakávaným prelievaním sa pomalšieho ekonomického rastu aj do trhu práce.
"Čísla ekonomiky v úvode roka príjemne prekvapili, viacero signálov (indikátor dôvery v priemysle, zvýrazňujúci sa pokles predstihových odvetví, či plánovaná údržba v rafinérskom priemysle) však naznačuje, že 2. kvartál by mohol silnejšie čísla z úvodu roka úplne vymazať. Proti zrýchleniu ekonomického rastu bude pravdepodobne hrať aj efekt Veľkej noci, ktorý by tento rok síce mohol mierne podporiť spotrebu v 2. štvrťroku, avšak silnejší a negatívny vplyv bude mať pravdepodobne na priemysel, či stavebníctvo," myslí si Koršňák.
"Vďaka novým výrobným kapacitám v automobilovom priemysle, ktoré vstupujú do výrobnej fázy, by Slovensko malo vykazovať ekonomický rast výrazne nad priemerom eurozóny, ktorý by sa mal pohybovať len okolo úrovne 1 %. Nástup novej krízy v našom základnom scenári zatiaľ neočakávame, hoci zraniteľnosť európskej ekonomiky sa jednoznačne zvýšila.
Rizikami, ktoré by mohli viesť až k poklesu ekonomickej aktivity v Európe, ostávajú tvrdý brexit (jeho pravdepodobnosť sa však výrazne znížila, minimálne do októbra) a globálny protekcionizmus, prekvapiť by však mohol i rozsah očakávaného cyklického spomalenia americkej ekonomiky," dodal Koršňák.
Ťahúňom boli aj investície
Podľa Kataríny Muchovej, analytičky Slovenskej sporiteľne, rast začiatkom roka potiahol domáci aj zahraničný dopyt.
Najvýraznejším ťahúňom boli investície. Napriek naďalej veľmi priaznivej situácii na trhu práce a rastu disponibilného príjmu boli domácnosti v 1. štvrťroku opatrnejšie.
"Celkovo sa tento rok očakáva výraznejší vplyv na čisté vývozy vzhľadom na produkciu novej automobilky. Avšak tento faktor nepreváži úplne pomalšie tempo rastu eurozóny," doplnila Muchová.
Hlavným zdrojom rastu bol podľa analytikov menového úseku Národnej banky Slovenska (NBS) zahraničný obchod, ktorý profitoval na strane exportu najmä z produkcie automobiliek a na strane importov zo zmiernenia v spotrebe, ako aj v investíciách.
"Aj napriek tomu, že spotrebitelia mali dostatok prostriedkov, nepoužili ich na zvýšenie konečnej spotreby, čo vyústilo do nárastu miery úspor. V súkromnom sektore prišlo k poklesu investícií v automobilovom priemysle pravdepodobne v súvislosti s ukončením významnej investičnej aktivity z minulého roka a následným spustením výroby nových automobilov," poznamenali analytici z NBS.
Štatistický úrad (ŠÚ) SR informoval, že rok 2019 naštartovala slovenská ekonomika s rovnakou silou ako v predošlom roku.
Tvorba reálneho HDP sa v 1. štvrťroku 2019 medziročne zvýšila v stálych cenách o 3,7 %, čo bol rovnaký medziročný rast ako v 1. štvrťroku 2018. Po očistení o sezónne vplyvy sa v porovnaní so 4. štvrťrokom 2018 reálne zvýšil o 0,9 %.
