BRATISLAVA. Poslanec Smeru Maroš Kondrót sa vo štvrtok pokúsil znefunkčniť zákon o registri partnerov verejného sektora, takzvaný protischránkový zákon.
Vo svojom sedemstranovom návrhu k aktuálnej novele tohto zákona píše, aby sa výrazne znížili sankcie za to, že firma v registri zaklame o svojich skutočných majiteľoch.
Tiež navrhol, aby sa oslabila vyšetrovacia právomoc Okresného súdu Žilina, ktorý podľa protischránkového zákona môže preveriť, či sú údaje zapísané v protischránkovom registri pravdivé. Rád by oslabil aj práva verejnosti a novinárov pri vyšetrovaní vlastníckych štruktúr firiem, ktoré obchodujú so štátom.
Nateraz jeho návrh neprešiel, ale dôvodom je iba to, že koalícia vo štvrtok nemala v parlamentnom výbore dostatok poslancov. Ak sa Smeru podarí návrh presadiť, minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) prisľúbil, že sa poslancom postaví.
Kondrót návrh odôvodňuje tak, že doterajšie sankcie sú podľa neho extrémne a môžu viesť k likvidácii podnikateľov.
Ako funguje zákon
Ak by poslanci jeho návrh schválili, vyhovovalo by to napríklad českému premiérovi Andrejovi Babišovi, ktorého pre konflikt záujmov pri rozdeľovaní eurofondov v Českej republike vyšetruje Európska komisia - toto vyšetrovanie sa začalo na základe údajov zo slovenského protischránkového registra.
Kondrót je bývalý Babišov kolega z podniku zahraničného obchodu Petrimex, už v minulosti pokútne presadil novelu zákona o investičnej pomoci, ktorá prospela Babišovej skupine.
20-tisíc
- firiem a podnikateľov je zapísaných v protischránkovom registri.
Protischránkový zákon v roku 2016 presadila vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá na Kondrótov návrh upozornila v piatok na facebooku.
V protischránkovom registri musí byť podľa zákona zapísaná každá firma, ktorá s verejným sektorom robí jednorazový obchod za viac než stotisíc eur alebo opakovaný biznis za najmenej 250-tisíc eur.
Do registra sa zapisujú skutoční vlastníci týchto firiem, bez ohľadu na to, či sú skrytí za schránkovými firmami z daňových rajov. Za správnosť údajov ručia takzvané oprávnené osoby - advokáti, notári, banky či daňoví poradcovia.
Ak firma zaklame, súd ju z registra vymaže, jej manažéri tým automaticky dostanú trojročný zákaz pôsobiť v akejkoľvek inej firme. Vymazaná firma zároveň príde o kontrakt s verejným sektorom, jej manažéri dostanú pokutu rádovo v desiatkach tisíc eur. Samotná firma môže dostať pokutu vo výške hospodárskeho prospechu. Súd však ešte ani raz nepovedal, čo to znamená, ale môže ísť napríklad o zisk, ktorý firma vytvorila na verejnej zákazke.
Pravdivosť údajov v registri môže spochybniť ktokoľvek v takzvanom kvalifikovanom podnete, jeho autor sa podľa zákona volá oznamovateľ, aj im chce Kondrót uberať práva. Momentálne sú oznamovateľmi najmä mimovládne organizácie, novinári zo SME a Aktuality.sk.
Kondrótové návrhy
Kondrót navrhol, aby neexistovala minimálna výška sankcie. Dnes je to desaťtisíc eur. Zároveň navrhol, aby sa zrušil trojročný zákaz činnosti pre konateľov firiem, ktoré súd pristihne pri klamstve.
Navrhuje tiež úplne zrušiť pokutu do desaťtisíc eur pre majiteľov firiem, ktorí neoznámia, že sú ich majiteľmi.
