BRATISLAVA. Počet trestne stíhaných firiem v minulom roku vzrástol o 220 %.
Ako v tlačovej správe upozornila advokátska kancelária Ružička and Partners, zo štatistík Ministerstva vnútra SR je zrejmý dramaticky rastúci trend v počte trestne stíhaných právnických osôb.
Korupcia a daňová trestná činnosť
Kým v roku 2017, kedy bol novelizovaný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, na Slovensku bolo 62 takýchto prípadov, vlani tento počet nvzrástol na 199 prípadov.
Väčšina prípadov súvisela s korupciou, daňovou trestnou činnosťou a trestnou činnosťou v oblasti životného prostredia. Podľa advokátskej kancelárie počty budú rásť aj v nasledujúcich rokoch.
V roku 2016 evidovalo Ministerstvo vnútra SR len 3 prípady trestne stíhaných právnických osôb. O rok neskôr toto číslo vzrástlo na 62, pričom ukončených bolo 45 prípadov. Tie sa týkali daňovej trestnej činnosti a korupcie.
V roku 2017 bol novelizovaný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Ten rozšíril paletu trestných činov i osôb, ktorým prináleží v spoločnostiach trestnoprávna zodpovednosť.
Nedostatočne reflektovali na nový zákon
Rok 2018 podľa kancelárie potvrdil v číslach to, že firmy nedostatočne reflektovali na nový zákon a že kontrolné úrady zintenzívnili svoju činnosť.
Medziročne totiž počet trestne stíhaných firiem vzrástol o 220 % na 199 prípadov. Ukončených bolo 155 prípadov.
Týkali sa korupcie, trestnej činnosti v oblasti životného prostredia a daní. Začiatok roka 2019 len potvrdil trend rastu. Opäť dominuje daňová trestná činnosť a prípady z oblasti životného prostredia.
Stav, ktorý nastal, je podľa Lucie Schweizer z advokátskej kancelárie dôkazom toho, že spoločnosti nereagujú dostatočne intenzívne a včas na nové pravidlá, ktoré sú prísnejšie a objavujú sa naprieč viacerými zákonmi či nariadeniami.
Častejšie kontroly
Trend prísnejších pravidiel a častejších kontrol je podľa nej globálny.
"Stále je veľa firiem, ktoré, žiaľ, ani netušia, že sa na ne vzťahuje novelizácia IV. smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ a zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaní terorizmu. Medzi dotknutých podnikateľov patria po novom napríklad aj tí, ktorí sa vo svojej činnosti venujú predaju a prenájmu nehnuteľností alebo službám ekonomického, finančného a firemného poradenstva," upozornila.
Dôvod zvyšujúceho sa počtu trestne stíhaných firiem vidí Schweizer aj v tom, že nemajú systémovo a komplexne zavedený program compliance.
Jeho podstatou je súlad so všetkými právnymi normami, ktoré sa týkajú podnikania konkrétnej firmy. Ďalším dôvodom je podľa nej aj čoraz neprehľadanejšia legislatíva a jej neustále nesystémové úpravy.
Jednou z najvýraznejších povinností, ktorá firmám vznikla, je podľa advokátskej kancelárie identifikovať svojho konečného užívateľa výhod a do 31. 12. 2019 ho zapísať do obchodného registra.
Pre povinné osoby podľa zákona o predchádzaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti to navyše bola aj povinnosť identifikovať a monitorovať každého zákazníka a partnera v obchodnom styku, až na úroveň konečného užívateľa výhod.
Povinná osoba musí klienta alebo partnera dôkladne preveriť a zhodnotiť, či z jeho strany nemôže potenciálne hroziť neobvyklé a nebezpečné správanie.
Čas na identifikáciu a preverovanie
V samotnom návrhu zmeny zákona podľa advokátskej kancelárie rátal zákonodarca s predpokladaným časom na identifikáciu a preverovanie jedného klienta zo strany povinnej osoby v trvaní 1,2 hodiny.
"Reálny čas, ktorý ukázala prax, je iný a overovanie sa pohybuje až na hranici 14 hodín. To je takmer 12-násobok pôvodného odhadu predkladateľov novely. Teória a prax, ktorú smernica prináša, sú teda diametrálne odlišné a firmám skôr komplikujú život,“ konštatovala Lucie Schweizer.
Ako ďalej uviedla advokátska kancelária, akčný plán vlády SR na úseku boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti ráta so zvýšeným počtom kontrol medzi rokmi 2019 a 2021.
Rovnako aj tlak zo strany Výboru Rady Európy MONEYVALL je podľa nej výrazný a nie je žiadny relevantný predpoklad, že by časom poľavil. V procese sprehľadňovania biznisu a očisťovania trhu chýba jedna zásadná vec, a tou je podľa Lucie Schweizer celoštátna metodika a usmernenie podnikateľských subjektov.
"Jej cieľom by však nemala byť represia, ale skôr pomoc s implementáciou zmien,“ konštatovala.
Ľahko aplikovateľná legislatíva, aktívna edukácia podnikateľského prostredia zo strany štátu, ako aj edukácia samotných kontrolórov sú podľa Ružička and Partners kroky, ktoré by výrazne dopomohli k dosiahnutiu cieľov a zámeru novelizovaného zákona.
