BRATISLAVA. Rast slovenskej ekonomiky v tomto roku zvoľní na 3,5 percenta. Ministerstvo financií (MF) vo svojej najnovšej makroekonomickej prognóze zhoršilo výhľad rastu o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.).
Za spomalením slovenskej ekonomiky stojí najmä vývoj v eurozóne. Analytici predpokladajú, že negatívny vplyv externého prostredia sa prenesie aj do nižšej spotreby domácností. Tento negatívny trend bude čiastočne tlmený exportom slovenských automobiliek.
Výhľady sa nezmenili
V roku 2020 by mala ekonomika rásť 3,4-percentným tempom, pričom oproti januáru tohto roka sa výhľad nezmenil a v roku 2021 by mal rast dosiahnuť 3,2 % a zrýchliť by mal o 0,2 p. b. oproti januárovej prognóze.
Ekonomika v prvom štvrťroku zrýchlila rast na 0,9 percenta Čítajte "MF SR revidovalo makroprognózu už začiatkom tohto roka a v tomto trende pokračujeme aj teraz. Najlepšie obdobie sa nateraz skončilo a teda tak ako ostatné inštitúcie, ako sú Národná banka Slovenska či Medzinárodný menový fond, musíme opäť povedať, že situácia sa zmenila, a preto v najnovšej prognóze revidujeme odhad rastu našej ekonomiky na tento rok na 3,5 %. Nie je priestor na ružové okuliare, ale na triezvy pohľad na realitu," uviedol v stanovisku pre médiá minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Makroekonomická prognóza z dielne Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri MF SR počíta s viacerými rizikami, ktoré ovplyvnia ďalší vývoj slovenskej ekonomiky. Najväčším z nich zostáva spomalenie ekonomiky eurozóny, stupňujúci sa protekcionizmus v medzinárodnom obchode a tvrdý brexit bez dohody.
V dôsledku obchodných konfliktov medzi USA a Čínou sa zvyšuje miera neistoty a znižuje investičná aktivita na globálnej úrovni.
Spomedzi veľkých ekonomík však najvýraznejšie spomalila dynamika v eurozóne, ktorá v prvom štvrťroku rástla tempom 0,4 % medzikvartálne.
Nemecká ekonomika klesá
Ekonomický výkon klesá predovšetkým v Nemecku a trpia najmä tamojšie automobilky. Výroba automobilov na Slovensku však stúpa a pokračujúci nábeh výroby vo Volskwagene a Jaguar Land Roveri kompenzuje negatívne vplyvy.
V roku 2020 sa rast ekonomiky ešte mierne spomalí na 3,4 % a v ďalších rokoch sa jej výkon priblíži svojmu potenciálu. "Nižšia dynamika miezd sa premietne do mierneho spomalenia spotreby domácností, naďalej však pôjde o hlavného ťahúňa rastu," konštatuje IFP.
Aj napriek miernejšiemu rastu pribudne v ekonomike tento rok takmer 30.000 nových pracovných miest, čo prispeje k rastu zamestnanosti o 1,2 %, pričom najviac nových príležitostí bude v službách a stavebníctve.
Miera nezamestnanosti sa podľa prognózy zníži v roku 2019 na 5,7 % a bude ďalej klesať až na úroveň 5,3 % v roku 2022.
"Dobré správy možno očakávať aj v mzdách, nominálne mzdy vzrastú tento rok o 6,7 %. Najviac si polepšia zamestnanci vo verejnom sektore, kde sa vďaka valorizácii platov dynamika miezd vyšplhá nad 9 %," vyčíslil IFP.
Reálne mzdy budú rásť v tomto roku 4,1-percentným tempom. V ďalších rokoch bude rast pomalší a na horizonte prognózy budú mzdy rásť 2,4-percentným tempom.
Inflácia podľa makroekonomickej prognózy dosiahne tento rok 2,5 %, podobne ako v minulom, ale v ďalších rokoch bude rast cien o niečo miernejší.
