Kamnické a Savinjské Alpy sú na dosah ruky pre Ľubľančanov, ktorí si chcú užiť víkend mimo mesta. Zároveň sú domovom najlepšieho slovinského syra nazývaného trnič.
Kvyropivšekovci – Jože, Helena a ich dve deti Sonja a Kristian – žijú uprostred hôr v zabudnutej dedinke Laze v Tuhinju spolu so stovkou ďalších obyvateľov. Statky a polia vlastnia v každom dome, ale len táto rodina si farmárčenie píše aj do kolónky zamestnanie. Pán domu inú robotu ako v lese, okolo kráv a hnoja nepozná. Jože už ako malý chlapec musel pomáhať rodičom.
Z vlastnej vôle
Sonja a Kristian nehovoria o tom, že by boli k práci na poli a okolo dobytka nútení rodičmi. Obidvaja mali možnosť vyskúšať si život v meste. Aj skúsili, ale razom boli späť pri maminej sukni. Dcéra študovala vysokú školu v Ľubľane.
„Chvíľu som tam žila, no ruch štyridsať kilometrov vzdialeného veľkomesta mi nerobil dobre. Preto som školu nechala a začala doma pomáhať. Nechcem totiž, aby sa generáciami budované podnikanie pretrhlo. Tým, že sme do biznisu zapojení všetci a každý vie, o čo sa má starať, môžeme rozširovať obchod. Napríklad pred desiatimi rokmi sme mali len dvanásť kráv a takmer všetko mlieko sme predávali do jednej z mliekarní v hlavnom meste. V tom čase bola mama ešte zamestnaná v neďalekej fabrike, kde vyrábala džemy,“ rozrozpráva sa dcéra Sonja o rodinnom podnikaní.
Rodina Kropivšekovcov. (zdroj: L. Lukušová)Keď domáca pani stratila prácu, nezostala sedieť doma so založenými rukami. Čerstvo nadojené mlieko nepredala všetko, ale skúšala z neho vyrábať najskôr len syr. Nepodarky ju neodradili. Dennodenné pokusy po pár týždňoch priniesli výsledok, za ktorý sa nehanbila pýtať peniaze. Prvé zárobky nebolo náročné získať, keďže turistov je v horách dostatok a ona bola prvá v okrese, ktorá syry začala predávať. Nielen priamo z dvora.
