Katalánci už roky volajú po samostatnosti. Hlučne, v uliciach Barcelony a iných miest. Chcú, aby ich bolo počuť.
So Španielskom sa chcú rozviesť najmä z ekonomických dôvodov, pretože do spoločnej kasy dávajú omnoho viac, ako dostávajú naspäť. Paradoxne, práve ekonomická otázka by ich však mohla trápiť aj po osamostatnení.
Sebaurčenie nie je zločin – stálo v malom bulletine, ktorý mi pri východe z metra dal do rúk dobrovoľník v oranžovej veste s nápisom Organizátor.
Protest na širokej La Ramble spájajúcej dve významné námestia v centre Barcelony zvolali dve neziskové organizácie Ómnium Cultural a Assemblea Nacional Catalana (Katalánske národné zhromaždenie), ktorých prezidenti sa spolu s desiatimi politickými lídrami hnutia za nezávislosť Katalánska v polovici februára postavili pred španielsky ústavný súd.
Čelia obvineniu z rebélie a niektorí aj z marenia verejných financií v súvislosti s organizáciou ilegálneho referenda o samostatnosti Katalánska z októbra 2017. Národ tento súdny proces nenechal chladným a ľudia vyrazili opäť do ulíc.
V prípade Kataláncov sa to zdá byť už voľnočasovou kratochvíľou. Pravidelne protestujú od roku 2010, keď začali otvorene volať po osamostatnení sa od Španielska.
Viac dávajú, ako dostávajú
„Katalánsko je veľmi utláčané španielskou vládou, rovnako ako vždy bolo,“ povedal mi úplne ležérne, ako keby si už na to zvykol, Alfons López Tena, právnik a bývalý zástupca katalánskeho parlamentu pre Barcelonu.
