Stredovek patril na Slovensku vínu. Vinárstvo patrilo medzi najvýznamnejšie hospodárske odvetvia. A Bratislavu vyniesol obchod s vínom medzi najvýznamnejšie mestá Uhorska. O dejinách vinárstva a vinohradníctva rozpráva historik a archivár Štefan Hrivňák.
Víno sa vypije, keď nie je dobré, tak sa vyleje, takže z neho nič neostane. Z akých indícií vychádzajú historici pri skúmaní dejín vinohradníctva a vinárstva?
Najstaršie obdobie sa dá podchytiť na základe archeologických a archeobotanických pamiatok, ktoré dokladujú, či sa niekde pestovalo, alebo pilo víno.
Nádoby, ktoré nájdu archeológovia, sa chemicky analyzujú a zisťuje sa prítomnosť látok, ktoré sa nachádzajú aj vo víne. Na základe toho potom konštatujú, či daná nádoba slúžila na uchovávanie vína. Archeobotanickými nálezmi sú obyčajne semená viniča.
Vy ste archivár. Aké stopy hľadáte pri odkrývaní dejín vinárstva vy?
Ako historik – archivár sa venujem najmä písomnej produkcii. Vinohradníctvo a vinárstvo na Slovensku môžeme v historických listinách skúmať od začiatku 12. storočia.
Najčastejšie sú to zmienky v darovacích listinách. Napríklad keď kráľ daroval niekomu, kto mu dobre slúžil, nejaké územie, to je v listine definované podľa toho, čo sa na ňom nachádza.
Ak je predmetom darovania aj jedna či dve vinice, vieme lokalizovať, že v danom období sa na tomto území vinice nachádzali. Najstaršou listinou je falzum – listina Svätobeňadického opátstva z roku 1075, kde sa spomínajú konkrétne vinice v Tekove.
