Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Ak ľuďom vytvoríte na to priestor, komutita vznikne

V komunitnom bývaní idú mnohé veci lepšie.

Spoločný dvor v HájparkuSpoločný dvor v Hájparku (Zdroj: Klaudia Lászlóová)

Dobré bývanie nie je iba o byte, ale aj o veciach a najmä ľuďoch okolo neho. Anonymné bývanie sídliskového typu, kde obyvatelia žijú sami vo svojich bunkách, nepoznajú susedov a nadávajú na ľudí, mesto či štát, má alternatívu.

Súvisiaci článok Komunity treba začať budovať spolu s bytmi Čítajte 

Na terase kaviarne posedávajú mamičky, zatiaľ čo ich deti spolu veselo šantia na priestrannom dvore. Vedľa postávajú traja oteckovia, ktorí práve riešia, že by potrebovali nejaký priestor na ukladanie suchého dreva.

Opekanie na spoločnom dvore je tu totiž po sobotách takmer pravidlom. Reč prejde na plánovanie splavu. „V zime sme boli spolu na lyžovačke a teraz na leto plánujeme splav, len neviem, či budeme mať dosť lodí,“ usmieva sa Jarmila Žuffová.

Skryť Vypnúť reklamu

Byt nestačí

Debata typická pre kamarátov. Nie však pre susedov v bytovke, ktorí sa často ani nezdravia na chodbe. Hájpark v Petržalke je ale iný.

Do kaviarne sa vchádza z ulice, ale z vnútornej strany je už terasa na spoločnom dvore, ktorý vlastnia a využívajú obyvatelia bytoviek spoločne.

Developer Imagine developmentu od začiatku uvažoval o komunitnej forme bývania, kde sa obyvatelia spoločne podieľajú na chode vecí a spoločne vytvárajú a využívajú niektoré priestory.

„Typický cohousingový projekt, ako ich poznáme zo zahraničia, na Slovensku zatiaľ nemáme. Ale existuje viacero projektov, ktoré majú niektoré črty cohousingu,“ hovorí Boris Hrbáň, architekt a jeden z trojice majiteľov developerskej a architektonickej firmy Imagine development.

„U nás je tých spoločných prvkov dosť veľa,“ dodáva a vymenúva okrem dvora a kaviarne aj klubovňu, škôlku a prístrešok na opekanie. Na želanie obyvateľov dnes na prízemí jednej bytovky s predzáhradkou sídli waldorfská škôlka.

Skryť Vypnúť reklamu

„Územný plán nám neprikazoval stavať aj občiansku vybavenosť, ale o škôlku bol záujem. Napokon sa našli ľudia z Hájparku, ktorí ju rozbehli. Robíme tu aj správcov a tento priestor sme si nechali, lebo keby sem prišiel niekto, kto by si to mohol dovoliť kúpiť, urči te by tu nevznikla škôlka,“ vysvetľuje B. Hrbáň.

Aj v ostatných komerčných priestoroch, až na jeden, sú ľudia z tunajších bytoviek. Rozbehli tu už kaderníctvo i bezobalovú drogériu.

Myšlienka

„Začínali sme s našou firmou už v staršom veku, a preto sme chceli robiť v profesijnom živote niečo, s čím by sme sa plne stotožnili. Zhodli sme sa v názore, že architektúra nie je len o byte,“ hovorí B. Hrbáň a dodáva, že zažil viacero foriem bývania a v Nemecku sa oboznámil aj s cohausingovýmu projektmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj druhí dvaja partneri, Drahan Petrovič a Ivan Juhás, žili a pôsobili v zahraničí, najmä v Kanade. „Hájpark je vlastne naša predstava o tom, ako žiť v meste,“ hovorí B. Hrbáň. Tento obytný komplex vznikol v dvoch fázach a dnes je v ňom 107 bytov.

Zelená

K obrazu patrí aj veľa zelene, netypickej pre Petržalku. Je tu iba riedka zástavba a zachovaný lužný les, aj keď okolo vedie štvorprúdová cesta do centra Bratislavy.

Na časti dvora ostal zachovaný kúsok lesa – veľké duby s lúčnym porastom naokolo, ktoré dotvára dreveným mostom premostená priekopa, jazierko a dlhá šmykľavka, ktorá končí v priekope.

Vo vysokých záhonoch, ktoré si obyvatelia prenajímajú za symbolických 25 eur ročne, rastie niekde cibuľa, inde jahody či tulipány. Zvyšok dvora je už parkovitý – s kvetinovými záhonmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Kým o kvety a trávnik sa stará domovník, sami obyvatelia niekoľkokrát do roka upravia dvor na spoločných brigádach.

„Sám som vyrastal neďaleko na Hrobákovej ulici a pre nás toto tu vtedy bola príjemná džungľa,“ opisuje svoj vzťah k lokalite B. Hrbáň.

Komunita za jazdy

Pre väčšinu obyvateľov nebol život v komunite hlavným lákadlom, pre ktorý si kúpili byt v Hájparku. „Hľadali sme väčší byt,“ opisuje dôvod 35-ročná Kristína, ktorá sa prisťahovala pred pol rokom a práve čaká druhé dieťa.

Na otázku, či jej neprekáža, že nemajú dvor sami, ale že sa na ňom pohybujú „cudzí“ ľudia, odpovedá: „Už nie sú cudzí. Spojili nás deti, ktoré sa zoznamujú rýchlejšie,“ usmieva sa.

Pre Rastislava Bocka bol dôvodom bezpečný priestor pre deti. „Okamžite nás to dostalo, keď sme videli, že tu má byť spoločný dvor, kde môžu byť deti samy vonku. Viac ma priťahovala samotná lokalita ako komunita, ale tá vznikla a to je dobre. Zvykneme si aj navzájom strážiť deti,“ opisuje R. Bocko, ktorý patrí medzi prvých obyvateľov Hájparku a žije tu dva a pol roka.

Skryť Vypnúť reklamu

Už počas výstavby mohli budúci obyvatelia meniť plány – napríklad či má byť v byte klimatizácia, alebo nie, aké majú byť žalúzie a pod.

„Veľakrát sme sa zúčastnili na rôznych anketách. Napríklad s koľkými bicyklami treba počítať,“ hovorí ďalší z obyvateľov – Ondrej Belica.

„Problémom bol aj nedostatok ukladacích priestorov v bytoch a zbytočne široká chodba na druhej strane. Architekt napokon zmenil návrh na základe pripomienok vlastníkov,“ opisuje René Marcel Ponneker, kouč pôvodom z Holandska, ktorý sa ako poradca podieľal na tomto projekte.

Bez lektora

Aj J. Žuffová si pochvaľuje, aké dobré je takéto bývanie pre deti. Ju však lákala aj myšlienka bývania v komunite, keď sa sem prisťahovala v roku 2017. „Poznali sme developera, dúfali sme, že bude nastavený týmto smerom,“ hovorí.

Skryť Vypnúť reklamu

Martin a Martina Kabátovci, ktorí dnes prevádzkujú kaviareň, sem prišli pôvodne do experimentálneho komunitného projektu, kde sa mali tri byty prepojiť do spoločného bývania pre dvanásť ľudí.

Martina robila v tunajšej škôlke a Martin vyrábal drevený nábytok. „Tento experiment nám napokon nevyšiel. Tí ľudia nemali peniaze na to, aby si byt odkúpili a banka nám nedala peniaze na dofinancovanie,“ spomína si B. Hrbáň.

Jedného dňa sa však v objekte uvoľnil byt a Kabátovci sa s radosťou nasťahovali. „Mal som rok voľno a rozmýšľal som, čo budem robiť. Potom ma Boris oslovil, či by som s manželkou nevzal túto kaviareň,“ spomína si.

Považuje ju za dôležitý priestor, kde sa komunita schádza. Ale spoločné veci a pripomienky sa riešia aj cez skupinu na Facebooku.

Skryť Vypnúť reklamu

„Raz v sobotu sme stáli nastúpení pred klubovňou na jogu, ale lektorka neprišla. Mali sme kľúče a rozhodli sme sa, že si aj tak zacvičíme. Každý niečo ukázal a zacvičili sme si tak dobre, že som mal ešte tri dni svalovú horúčku. Toto je esencia toho, čo by sme tu chceli mať,“ opisuje M Kabát.

Uvádza aj ďalší príklad, keď obyvatelia nechávajú peniaze na kávu bezdomovcovi Emilovi, ktorý sem pravidelne chodí a ktorý pomáhal aj pri výstavbe. „Minulý víkend sme urobili pre deti spoločné hľadanie veľkonočných vajíčok,“ spomína si O. Belica.

Okrem jogy bývajú v klubovni aj kurzy maľovania, prednášky a hráva sa tu pingpong. I keď rodiny tridsiatnikov s deťmi tu jednoznačne prevládajú, komunita je rôznorodá, žijú tu aj starší ľudia i bezdetné páry.

Jedna mladá rodina si sem do voľného bytu prisťahovala rodičov, iná rodina je tu takmer komplet celá – súrodenci s rodinami, rodičia i svokrovci.

Skryť Vypnúť reklamu

Vlastníctvo

V zahraničí existujú rôzne formy vlastníctva cohausingových projektov, no v Hájparku zvolil developer bežný model – individuálne vlastníctvo bytov s podielom na spoločnom dvore.

„Na časti dvora s kvetinovými záhonmi majú spoločný podiel vlastníci bytoviek, ktoré sú okolo, a z ostatných bytov majú vecné bremeno. Aby sa nestalo, že nám to tu traviči studní všetko storpédujú,“ s úsmevom vysvetľuje B. Hrbáň, akú právnu formu si zvolili, aby za celý priestor cítili obyvatelia zodpovednosť.

S klubovňou to bolo iné, ostala, rovnako ako priestor, kde je škôlka, vo vlastníctve developera. „Najskôr sme to otvorili skúšobne, náklady boli na nás. Potom sme s tými, ktorí mali záujem klubovňu využívať, spísali individuálne nájomné zmluvy. Tí, ktorí išli do toho, platia symbolických päť-šesť eur mesačne,“ vysvetľuje.

Skryť Vypnúť reklamu

„Keď vytvoríte priestor pre komunitu, tak je veľká pravdepodobnosť, že aj vznikne,“ hovorí B. Hrbáň, hoci priznáva, že to nejde celkom samo.

Komunitné bývanie nie je nikdy celkom bezoblačné, dnes sa napríklad viacerí v Hájparku sťažujú na hluk. M. Ponneker si myslí, že komunitu treba začať budovať už spolu s bytmi a veľmi dôležitá je efektívna diskusia.

„Viete, kto robí ten hluk? Viete, kto sa naň sťažuje? A rozprávali sa spolu?“ hovorí k problému, ktorý obyvatelia teraz riešia.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie z ekonomiky

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  3. Vitajte v postapokalyptickom svete
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  6. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  7. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  1. Úprava osobného motorového vozidla
  2. Important information for Brazilians living in Slovakia
  3. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  7. Päť chýb pri zateplení strechy
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 30 219
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 180
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 943
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 13 458
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 748
  6. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 975
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 621
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 612
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 362
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 150
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Jaroslav Naď
Testovanie na nový koronavírus.

Koronavírus: Slovensko má denné maximum nakazených, v hre je lockdown (minúta po minúte)

Nakazených koronavírusom na Slovensku je 25 100 osôb. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 98 obetí.

Premiér Igor Matovič po stredajšom rokovaní vlády.
Ilustračná fotografia.