BRUSEL. Predseda Euroskupiny Mário Centeno v pondelok vyzval grécku novú vládu, aby pokračovala v plnení reforiem a prísnych záväzkov v oblasti verejných výdavkov, dohodnutých s veriteľmi eurozóny počas záchranných programov poskytnutých Grécku.
Informovala o tom agentúra AFP.
Zradil voličov, no nie Grécko. Tsipras môže Syrizu zmeniť Čítajte "Musíme dodržať naše záväzky. Je to jediný spôsob ako získať dôveryhodnosť," povedal Centeno pred novinármi v Bruseli v deň, keď konzervatívny grécky premiér Kyriakos Mitsotakis pri nástupe do funkcie sľúbil, že zmierni úsporné opatrenia, ku ktorým sa Grécko zaviazalo.
"Záväzky sú záväzky. Ak ich porušíme, ako prvá utrpí dôveryhodnosť, čoho výsledkom bude strata dôvery, investícií a napokon aj rastu," dodal Centeno na stretnutí ministrov financií eurozóny.
Centeno, ktorý je zároveň portugalským ministrom financií, svoje varovanie adresoval novej gréckej vláde, ktorú čaká náročná úloha v podobe splnenia sľubov v oblasti znižovania daní a zmiernenia fiškálnych cieľov prisľúbených predchádzajúcou ľavicovou vládou Alexisa Tsiprasa.
Grécki konzervatívci pod vedením opozičného lídra Kyriakosa Mitsotakisa zvíťazili v nedeľňajších predčasných parlamentných voľbách, v ktorých voliči odmietli pokračovanie vlády premiéra Tsiprasa po búrlivých rokoch boja s finančnou krízou.
Mitsotakis (51) potvrdil odhodlanie splniť svoje prísľuby znižovania daní, prilákania investícií a zlepšenia pracovného trhu.
V pondelok Mitsotakis menoval do funkcie ministra financií 45-ročného Christosa Staikourasa, ktorý bol námestníkom ministra financií v predchádzajúcej konzervatívnej vláde. Novým ministrom verejného poriadku je Michalis Chrysohoidis (63). Ministerstvo zahraničných vecí povedie 59-ročný Nikos Dendias. Novým ministrom obrany Grécka sa stal 53-ročný právnik Nikos Panagiotopoulos, pričom ministerstvo pre migráciu preberá 57-ročný Giorgos Koumoutsakos.
Grécko sa postupne dostáva z hlbokej, takmer desaťročnej finančnej krízy, ktorá spôsobila prudký nárast nezamestnanosti a chudoby a zníženie HDP krajiny o štvrtinu.
Grécko bolo až do minulého leta závislé od programov medzinárodnej pomoci. Muselo zaviesť prísne reformy vrátane masívnych škrtov v oblasti výdavkov a zvyšovania daní, aby sa tak kvalifikovalo na záchranné pôžičky.
