BRATISLAVA. Na základe zákona o neprimeraných podmienkach v obchode a zmenou v zákone o potravinách musia obchodníci po novom pokuty zaplatiť takmer okamžite, odvolanie totiž nemá odkladný účinok na zaplatenie pokuty.
Okamžité zaplatenie pokuty považuje Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) za úplné popretie inštitútu prezumpcie neviny a práva na spravodlivý proces, ktoré garantuje Ústava SR.
Mnohé miliónové pokuty pre obchodníkov boli už v minulosti súdmi označené ako neprimerané, pričom obchodníci pri nich poukázali na neprimeranosť pokút v porovnaní so sankciami v iných odvetviach.
„Košická nemocnica dostala podľa verejne dostupných zdrojov za smrť pacienta z dôvodu pochybenia pri liečbe v roku 2016 pokutu 500 eur. Za ekologickú katastrofu, kde sa do rieky Poprad dostal kyanid, bola vyrúbená pokuta 6 000 eur. My sme dostali za piškóty a lieskové orechy po dátume minimálnej trvanlivosti (DMT), ktoré zatiaľ neboli predané, pokutu 1 mil. eur. Je tovar po dátume minimálnej trvanlivosti, ktorý neohrozuje zdravie, 2 000-krát horší ako smrť pacienta v dôsledku pochybenia pri liečbe?“ zamyslela sa hovorkyňa spoločnosti BILLA Kvetoslava Kirchnerová.
Obrátili sa na Európsku komisiu
SAMO sa cez európske združenie obchodníkov Eurocommerce obrátilo na Európsku komisiu so sťažnosťou na viaceré ustanovenia tohto zákona vrátane zrušenia odkladného účinku pokút.
„Myslíme si, že zákon je v rozpore nielen s Ústavou SR, ale aj európskym právom. Rovnako podľa medializovaných informácií sa skupina poslancov NR SR obrátila aj na Ústavný súd SR. Obchodníkov tým štát paradoxne tlačí do predaja viac profitabilnejších produktov, čo sú v priemere zahraničné potraviny, keďže slovenskí výrobcovia dostávajú nižšiu podporu od štátu aj v porovnaní s krajinami V4,“ uviedol k zákonu predseda SAMO Martin Krajčovič.
Od mája tohto roka musia obchodníci, farmári či výrobcovia potravín na základe zákona zaplatiť štátu okamžite pokutu, pritom sa však môžu odvolať voči rozhodnutiu štátneho orgánu a ten až následne rozhodne, či je pokuta naozaj zákonná, primeraná a dôvodná.
Niektoré miliónové pokuty boli pritom už súdmi podľa obchodného reťazca BILLA označené ako neprimerané. „Na Slovensku máme niekoľko desiatok sporov v prípade miliónových pokút. V prípade dvoch súdnych sporov existujú rozhodnutia krajských súdov, ktoré podporujú neprimeranosť miliónových pokút. Krajský súd v Bratislave vydal v prípade miliónovej pokuty rozhodnutie o porušení právnych predpisov a toto rozhodnutie je aj právoplatné. Rovnako tiež uviedol, že spôsob udeľovania pokút môže byť v rozpore s právom EÚ a rovnako, že ustanovenie spodnej hranice pokuty v sume 1 mil. eur nespĺňa požiadavku primeranosti,“ povedala Kvetoslava Kirchnerová.
Cítia zvýšený tlak
Obchodníci podľa SAMO cítia v poslednom období zvýšený tlak na kontroly reťazcov zo strany vlády.
„Nerozumieme prudkej zmene správania politických predstaviteľov ministerstva pôdohospodárstva z júna minulého roku, kedy sme najprv spoločne aj za účasti médií prezentovali spoluprácu, ktorá pomohla slovenským producentom potravín a následne, prakticky za pár dní, vyhlásili obchodníkom vojnu. V každom prípade silná represia zo strany štátu nepomáha slovenskej produkcii potravín, o čom svedčí neustále zväčšovanie salda zahraničnej obchodnej bilancie v neprospech slovenských potravinárov,“ dodal Martin Krajčovič.
Spoločnosť BILLA rešpektuje kontroly všetkých štátnych orgánov, avšak majú byť opodstatnené a nezaujaté.
„Voči nespravodlivým rozhodnutiam a zákonom v rozpore s Ústavou SR a právom EÚ, za aké ich považujeme, sa však musíme brániť všetkými zákonnými cestami. Je to právo každého jednotlivca a spoločnosti plynúce z Ústavy SR. Rovnako to vnímame aj v prípade najnovšie uloženej miliónovej pokuty, odvolanie voči ktorej už nemá odkladný účinok. Zo strany štátnej správy nám neboli preukázané všetky porušenia, výkon úradnej kontroly považujeme za nezákonný a rovnako aj výška pokuty je neprimerane vysoká, ako aj mnohé ďalšie,“ doplnila Kirchnerová.
Obchodníci pri zákone o neprimeraných podmienkach a zákone o potravinách vidia veľký problém v neprimeranosti pokút v porovnaní so sankciami v iných oblastiach. Reťazec BILLA porovnal niektoré z nich za posledné roky. „Okrem spomínaného prípadu košickej nemocnice máme k dispozícii aj iné porovnania sankcií. V roku 2017 dostala nitrianska nemocnica za pochybenia, ktoré viedli k smrti malého pacienta, pokutu 8 500 eur.
Nelegálna klinika v Bratislavskom samosprávnom kraji zas poskytovala zdravotnú starostlivosť bez povolenia. Viacerí pacienti tejto nelegálnej kliniky sa sťažovali na následné zdravotné problémy, jeden prípad vyústil až do amputácie nohy. Táto klinika dostala pokutu 22 000 eur.
Pre porovnanie, ak sa v obchode objavia počas dvoch či štyroch rokov tri ľubovoľné potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, obchodník dostane automaticky pokutu 1 mil. eur, napr. za kečup, sterilizované uhorky či špagety. Za každé ďalšie porušenie už kontrolný orgán automaticky ukladá miliónovú pokutu,“ ozrejmila Kirchnerová. Výšku týchto pokút považuje SAMO za absolútne neprimeranú v porovnaní s udeľovaním pokút, kedy prišlo až k úmrtiu človeka. „Účinky týchto legislatívnych zmien sa môžu negatívne obrátiť nielen proti obchodníkom, ale aj slovenským dodávateľom a žiaľ aj spotrebiteľom,“ dodal Krajčovič.
Obchodníci zároveň dodávajú, že v roku 2017 v porovnaní s rokom 2013 podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy klesol počet zistených nedostatkov v hypermarketoch a supermarketoch po celom Slovensku v prípade výrobkov po dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti o tri štvrtiny, hygieny predaja o 54 % či hygieny skladovania o 60 %.
„Mnohé porušenia zákona zo strany obchodníkov sú dielom náhody. Zákon je zneužívaný pre ľudské zlyhanie. Často ide o individuálne pochybenia zamestnancov na predajniach. Mnohí sú kvôli neustálym kontrolám pod veľkou psychickou záťažou. Ani vyššie úsilie či vyššie náklady obchodníkov nezabezpečia na 100 % dodržanie všetkých noriem. A miliónových pokút bude pribúdať zvyšujúcim sa tempom.
V ČR dostávajú reťazce za porušenie hygieny na svojich obchodoch pokuty vo výške 2 000 až 35 000 eur, v Nemecku to je 10 až 200 eur. Na Slovensku je to od 100 eur do 5 mil. eur, pričom doteraz najvyššie udelená pokuta bola vo výške 1 mil. eur,“ uzavrela Kirchnerová.
