Je známe, že ste fanúšičkou konceptov takzvaných smart cities, teda inteligentných miest. Do akej miery je Bratislava rozumným mestom?
Koncept smart city zahŕňa inteligentné technológie, ale aj rozumné riadenie rozvoja a hospodárenia mesta. Keď som prišla do Bratislavy, zaujalo ma, ako málo sa robí pre ochranu životného prostredia a požiadavky, ktoré v súčasnosti musíme akceptovať, aby sme mohli viesť zdravý život.
Téma zmeny klímy si žiada, aby mali mestá inteligentné koncepty, ktoré budú vplyv zmeny klímy spomaľovať – využívanie alternatívnej energie, nové dopravné koncepty či znižovanie energetických nárokov budov.
Na druhej strane sa musia snažiť o zachovanie zelene a prírodného prostredia nevyhnutného pre zdravý a udržateľný mestský rozvoj. Zmena klímy prináša také zásadné problémy, ako sú napríklad prívalové dažde a dlhodobé suchá. Spôsobujeme si ju vlasným konaním, tým, čo jeme, čo si obliekame, ako bývame. Každý so sebou nosíme uhlíkovú stopu ako vlastný tieň.
Ingrid Konrad (59)
Architektúru vyštudovala v Bratislave a vo Viedni, kam emigrovala v roku 1986. Po skončení štúdia pracovala vo Viedni v architektonickej kancelárii Jána Kočího a Thomasa Feigera, neskôr tam pôsobila v Inštitúte krajinného plánovania a na Viedenskej univerzite prednášala problematiku architektúry a verejných priestranstiev.
Po návrate na Slovensko si otvorila súkromnú prax. Okrem iného pôsobila aj v komisii pre územné plánovanie v bratislavskej mestskej časti Vajnory. Na poste hlavnej architektky je od roku 2011. Žije striedavo v Bratislave a vo Viedni. Je vydatá‚ má dve deti.
Dostali sme sa k otázke zelene v meste. V čase minuloročných prudkých dažďov boli uverejnené štúdie o tom, akým tempom sa zelené plochy v Bratislave zmenšujú. Má mesto plán, ako toto tempo zabrzdiť?
Keď kvetináč dlho nepolievate, on tú vodu neprijme, voda sa vyplaví. A toto sa deje na celom území mesta. Pri silných dažďoch potom musíme čeliť záplavám, pretože plochy zelene miznú a jestvujúce sú z veľkej časti v zlom stave. Ale máme aj prirodzené možnosti, ako silu rieky zmierniť – na južnom brehu Dunaja.
Tam sa tá voda môže prirodzeným spôsobom rozliať, ale ešte si to vyžaduje celý rad adaptačných opatrení, aby sme vodu mohli čo najviac zadržať a čerpať z nej v období sucha. Našli sme možnosti, ako čerpať prostriedky z fondov EÚ na projekty súvisiace s adaptáciou na zmenu klímy. Mesto otvorilo aj grantovú schému na realizáciu malých projektov na zadržiavanie zrážkovej vody.
Dnes musíme ako architekti a urbanisti plánovať inak ako doteraz, napríklad uprednostňovať priepustné povrchy. Tu však narážame na niektoré vyhlášky na úrovni štátu, ktoré vyžadujú odlučovače ropných látok, aj na istú zanovitosť v procese schvaľovania. Vyhlášky vznikli v čase, keď autám ešte tiekol olej, čo je pri dnešných technológiách nemysliteľné.
V susednom Rakúsku sa môžu stavať už len parkovacie plochy s povrchom prepúšťajúcim zrážkovú vodu. Plochy pre statickú dopravu tvoria v našom meste vysoké percento spevnených plôch a to, že zrážková voda neostáva na území, ale končí v kanalizácii, spôsobuje povodne, pretože s prívalovými dažďami sa jestvujúca kanalizácia nevie vyrovnať.
Rovnako ako pri priepustných povrchoch, aj s využívaním zelených striech či fasád sme v Bratislave pozadu. Pochopila som, že musíme s ľuďmi o týchto témach komunikovať. Najlepšie ich môžeme predstaviť na mestských verejných stavbách. Jeden takýto projekt sme realizovali na objekte zariadenia pre seniorov Archa na Kramároch.
Je to nízkopodlažná stavba, okolo ktorej sú vysoké bytové domy. Pôvodne bola strecha pokrytá čiernymi izolačnými pásmi, čo bolo z hľadiska dnešných poznatkov už celkom neprijateľné – keď sa strecha zahrievala, šírili sa rôzne škodlivé výpary.
Dnes sa ľudia z okolitých bytoviek pozerajú na lúku na streche. Zvolili sme výsadbu nenáročnú na údržbu a keď sme ju po čase monitorovali, zistili sme, že tam vznikol úžasný biotop s hmyzom aj motýľmi a celé to krásne vonia.
(zdroj: Gabriel Kuchta/SME)Ukrajovanie z prírody v prospech výstavby sa stále zdá ako najväčší problém vzhľadom na ubúdanie zelene. Čo s konfliktnými zónami, kde sa snažia developeri pretlačiť?
Konfliktné zóny sú najmä tam, kde sa štátny majetok dostal do rúk súkromníkov, či už ide o štátne lesy, poľnohospodársku pôdu, alebo iné štátne pozemky, ktoré sa nachádzajú v pásmach rôzneho stupňa ochrany prírody.
