Od roku 1951 takmer každý druhý rok a vždy na inom mieste usporadúvajú v spolkovej krajine Dolné Rakúsko zaujímavými faktmi nabité krajinské výstavy. Na tohoročnej čakajú okolo tristotisíc návštevníkov.
Rakúsky kolega na náš objav z výstavy namietol, že nazývať kolóniami európske krajiny, ktoré boli súčasťou monarchie, je príkre. My sme sa však dozvedeli o iných – zámorských územiach pod rakúskou vlajkou. O zálive pri dnešnej metropole Mozambiku a Nikobarských ostrovoch v Indickom oceáne. Viedeň skutočne chcela byť koloniálnou veľmocou, ale o tejto epizódke z 18. storočia asi málokto tuší.

Neznáma história
Múdrejších v bohatých rakúskych dejinách nás urobila malá tabuľka s informáciou, že panovníčka Mária Terézia pre súťaž s európskymi koloniálnymi veľmocami založila druhú Východoindickú spoločnosť. Oči nám na tabuľku padli v zrekonštruovanom podzemí niekdajšieho opevnenia dnešného mesta Wiener Neustadt (po maďarsky Bécsújhely, po chorvátsky Bečko Novo mesto, po slovinsky Dunajsko Novo mesto a po slovensky aj Viedenské Nové Mesto).
Na jednej z veľkých roztvorených symbolických kníh, ktoré nahrádzajú tradičné vitríny a panely. Tie ukazujú, čo je za názvom Svet v pohybe, ktorý nesie tohoročná Dolnorakúska krajinská výstava. Podľa tabuľky sen o rakúskych kolóniách však trval iba krátko.
Kto pátra ďalej, zistí, že po štyroch rokoch sa malej pevnosti s desiatimi mužmi Viedne v zátoke Delagoa, pri ktorej dnes leží hlavné mesto Mozambiku, zmocnili Portugalci. Po piatich rokoch rakúsku vlajku stiahli aj všetci šiesti vojaci na Nikobaroch v Bengálskom zálive. Bez boja ich získali Dáni. Tí ich však pre neúspešnú vojnu s maláriou radi odovzdali Britom.
Patril k nim aj ostrovček Teressa, pomenovaný podľa Márie Terézie. Viedenskému dvoru pri hľadaní kolónií ponúkol svoje služby aj slovenský rodák, dobrodruh a kráľ Madagaskaru Móric Beňovský. Nezistili sme, či zištne, alebo nezištne, ale Viedni navrhol Madagaskar. Okrem zdvorilých poďakovaní však nedostal ani peniaze, ani vojsko.
Každé dva roky
Od roku 1951 takmer každý druhý rok a vždy na inom mieste usporadúvajú v spolkovej krajine Dolné Rakúsko zaujímavými faktmi nabité krajinské výstavy. Monotematické. Predvlaňajšia na zámku Pöggstall hovorila, čo všetko znamenalo v histórii, ako sa menilo a čo v súčasnosti znamená v krajine právo.

Dva roky predtým zasa vysvetľovali význam Álp pre život Dolného Rakúska a v roku 2013 chválili miestny chlieb a víno. Keď pred vyše dvoma rokmi vyberali tému tohoročnej výstavy vo Wiener Neustadte, ležiacom päťdesiat kilometrov smerom na juh od Viedne, rozhodli sa pre Svet v pohybe. Lebo toto mesto znamenalo v rakúskej histórii pohyb.
Práve dokonca odtiaľto vyštartovala v roku 1873 aj rakúsko-uhorská expedícia na severný pól a na glóbus priniesla pre jedno arktické súostrovie podľa rakúsko-uhorského cisára názov Zem Františka Jozefa. Jeden z neobývaných zaľadnených ostrovov súostrovia je Víňer Ňojštat. Po rusky, lebo súostrovie patrí Ruskej federácii. Je šesťkrát väčší ako Wiener Neustadt, po ktorom má meno.
Opevnené kostoly
Mesto sa volá podľa pevnosti Neustadt, ktorú v roku 1194 založil vojvoda Leopold V. Babenberský. Mala čeliť nájazdom Maďarov do strednej Európy, po čase však bránila aj postupu Turkov. Opevneniami proti Turkom museli byť v šestnástom storočí aj kostoly. Mali hrubé múry, strieľne i cisterny na vodu.

Mesto bolo aj cisárskou rezidenciou a Mária Terézia tam v roku 1751 zriadila prvú vojenskú akadémiu, ktorá je najstaršou doteraz jestvujúcou vojenskou akadémiou na svete. Akokoľvek sú Rakúšania pyšní na svoju históriu a tradície, radi sa nad starou armádou aj zasmejú. Tak sa na krajinskej výstave dozvedáme, že oficier mal náležitý cveng a spoločenský status.