BRATISLAVA. Minimálne požiadavky na práva najzraniteľnejších zamestnancov s neštandardnými pracovnými zmluvami a novými formami zamestnania, ktoré vznikajú v rámci tzv. zákazkovej ekonomiky, definuje smernica Európskej únie o transparentných a predvídateľných podmienkach v EÚ, ktorá bude platná od 31. júla tohto roka.
V tlačovej správe o tom informovala advokátska kancelária Ružička and partners.
Smernica zavádza práva pre všetkých pracovníkov z tzv. platform economy. "V praxi ide o celý systém firiem a ich pracovníkov, ktorí generujú svoj biznis cez digitálne alebo online platformy, ako napr. Uber, Amazon, Google, Airbnb a mnoho ďalších," uvádza sa v tlačovej správe.
Smernica vstúpi do účinnosti v roku 2022, členské štáty tak budú mať na jej implementáciu do národnej legislatívy približne tri roky.
Smernica podľa advokátskej kancelárie všeobecne stanovuje nové informačné povinnosti o pracovnoprávnom vzťahu. Určuje minimálne požiadavky na zamestnávateľa, týkajúce sa pracovných podmienok, ako sú napr. objem predpokladanej práce, maximálna dĺžka skúšobnej lehoty, paralelné zamestnanie, povinné vzdelávanie. Stanovuje tiež ďalšie povinnosti členských štátov, napríklad zabezpečiť mechanizmus skorého urovnania, ochranu pred nepriaznivým zaobchádzaním alebo nepriaznivými dôsledkami, ochranu pred prepustením, dôkazné bremeno a mnohé iné.
Členské štáty únie budú povinné samostatne sa vysporiadať s právnymi a inými problémami a zosúladiť požiadavky smernice so svojimi právnymi poriadkami.
"Určite pôjde o náročný proces, ktorý by mal viesť k rozsiahlym zmenám vnímania pracovného vzťahu v online prostredí," tvrdí advokátska kancelária v tlačovej správe. Dobrým príkladom v slovenskom právnom prostredí, aj keď nie s rovnakou závažnosťou a dôsledkami, je podľa advokátskej kancelárie zmena zákona o cestnej doprave.
"Nastalo tu zjednodušenie prevádzky taxislužieb a vytvorenie vhodnejších podmienok pre tento druh podnikania. Výsledkom bolo uľahčenie podnikania cez 'taxi' platformy," uviedla kancelária.
Aj keď ide podľa Dariny Parobekovej z kancelárie Ružička and partners o ušľachtilé pohnútky, členské štáty by mali byť veľmi opatrné pri nastavovaní pravidiel, aby sa samé nediskvalifikovali zo súťaže, pokiaľ sa vyberú nesprávnym smerom.
"Typickými problémami Slovenska sú, napríklad nedoriešené podnikateľské prostredie a prílišný formalizmus, ktoré výrazne obmedzujú prístup start-upov k podnikaniu, čo ich motivuje k ďalšiemu rozvoju v iných krajinách s voľnejšími podmienkami," tvrdí.
