BRATISLAVA. Dohoda koaličného Smeru a Konfederácie odborových zväzov (KOZ) o radikálnom zvýšení minimálnej mzdy je podľa opozičnej SaS škodlivá pre samotných pracujúcich.
Pozitívnym krokom by podľa liberálov bol avizovaný vzorec na výpočet minimálnej mzdy, ktorý by sa odvíjal od priemerného zárobku v národnom hospodárstve. Návrh v podobe 60 % je však podľa nich už za hranicou.
Prehnaná minimálna mzda škodí
Odbory odmietajú hromadné prepúšťanie v košickom U. S. Steel Čítajte "Zvýšenie minimálnej mzdy o viac eur, ako to bolo v minulom roku, ide celkom proti ekonomickému trendu, ktorý hovorí o spomaľovaní európskej ekonomiky, osobitne tej nemeckej, ktorá je pre Slovensko kľúčová. Pri politickom dramatickom zvyšovaní minimálnej mzdy nejde o nič iné, len o predvolebný guláš," myslí si predseda SaS Richard Sulík.
Ak sa zvýšenie minimálnej mzdy preženie, podľa SaS to len urýchli skracovanie pracovných úväzkov, prepúšťanie a zánik slabších firiem.
"Doplatia na to predovšetkým ekonomicky slabšie regióny. Ľudia môžu prísť o prácu a regionálne rozdiely sa ešte zvýšia," upozornila podpredsedníčka strany Jana Kiššová.
SaS v tomto smere "s miernym optimizmom" hodnotí úvahy, že by zvyšovanie minimálnej mzdy mal určovať vzorec a ten by sa odvíjal od priemerného zárobku v národnom hospodárstve. To je podľa liberálov správna cesta, ktorá z minimálnej mzdy robí viac ekonomickú kategóriu ako politickú.
Návrh Smeru, že by to malo byť až spomínaných 60 %, je však z ich pohľadu za rozumnou hranicou.
"SaS vo svojej Agende 2020 za ekonomicky prijateľný pomer minimálnej mzdy k priemernej mzde pokladá 50 %," priblížila Kiššová s tým, že to je aj program SaS.
Smer chce vyššiu minimálnu mzdu
Predseda vládneho Smeru Robert Fico v pondelok (29. 7.) na tlačovej konferencii po stretnutí s prezidentom KOZ Mariánom Magdoškom vyhlásil, že musí dôjsť k ďalšiemu radikálnemu zvýšeniu minimálnej mzdy.
Taká je dohoda medzi Smerom a odbormi. Zvýšenie na rok 2020 musí byť podľa Fica vyššie ako to posledné. Načrtol aj možnosť zakotviť do legislatívy vzorec, podľa ktorého by sa mala minimálna mzda vyrátavať. "Pre nás je ten vzorec 60 % z priemerného zárobku v národnom hospodárstve," dodal Fico.
Predseda Smeru zároveň zdôraznil, že zvýšenie kvality pracovno-právnej ochrany zamestnanca a zvýšenie minimálnej mzdy, možno aj dynamické, nikdy nemalo negatívny dosah na hospodársky rast, zamestnanosť alebo na iné ukazovatele, ktoré sa používajú pri poukazovaní na výkonnosť ekonomiky.
"Máme rovnaký názor s odbormi v tom, že zvyšovanie minimálnej mzdy nikdy nemalo nepriaznivý negatívny dosah na vývoj zamestnanosti," podotkol Fico.
