BRATISLAVA. Dlh domácností na Slovensku za poslednú dekádu výrazne vzrástol a v súčasnosti sú zadlžené viac ako živnostníci a firmy.
Tempo zadlžovania sa slovenských domácností je v porovnaní s Európskou úniou (EÚ) nadpriemerné. To môže zhoršiť ich platobnú disciplínu v menej priaznivej fáze ekonomického cyklu, hoci domácnosti dlhodobo znižujú podiel svojich nesplácaných úverov.
Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF).
Zadĺženosť domácností
Celkový objem úverov na Slovensku narástol od roku 2010 o viac ako 60 %. Zatiaľ čo v roku 2010 predstavovali úvery poskytnuté domácnostiam, firmám či samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) spolu viac ako 32 miliárd eur, v minulom roku to už bolo viac ako 52 miliárd eur.
Najvýraznejšie sa v tomto období zadlžovali domácnosti, ktorých celkový objem úverov vzrástol o viac ako 115%, z takmer 14,5 miliardy eur v roku 2010 na viac ako 31 miliárd eur v minulom roku. Za posledných desať rokov domácnosti v objeme svojich dlhov predbehli aj firmy.
"Zadlženie slovenských domácností stále rastie a pozitívne ekonomické výsledky naďalej podporujú záujem ľudí vziať si úver. Získanie pôžičky je totiž mimoriadne výhodné nielen kvôli Európskej centrálnej banke, ktorá drží úrokové sadzby na nule, ale aj kvôli ekonomickému vývoju na Slovensku," priblížili analytici IFP.
Z hľadiska samotného splácania, domácnosti sú podľa analytikov relatívne stabilné v porovnaní so živnostníkmi (SZČO), ktorí na zmeny investičnej aktivity či úrokov reagujú najcitlivejšie. Dlhodobo najspoľahlivejšími dlžníkmi sú podniky, v čase recesie však najspoľahlivejšie splácajú úvery domácnosti.
Tempo zadlžovania slovenských domácností je síce v porovnaní s EÚ nadpriemerné, kvalita splácania úverov sa však od finančnej krízy spred desiatich rokov zlepšila a v súčasnosti je približne na úrovni EÚ.
Nesplácanie úverov sa znižuje
Podiel nesplácaných úverov sa na Slovensku od finančnej krízy postupne znižuje.
"Najvýraznejšie zlepšenie pritom dosiahli SZČO a pomaly dobiehajú domácnosti a podniky," doplnili analytici IFP. Zatiaľ čo v roku 2010 nesplácali živnostníci viac ako 360 dní takmer 10 % všetkých úverov, ktoré si vzali, v minulom roku toto číslo kleslo iba na 2,5 %.
V prípade firiem a domácností tiež došlo k zlepšeniu splácania, avšak nie až tak výrazne ako v prípade SZČO.
"K celoplošnému zlepšeniu prispeli zrejme okrem pozitívnych makroekonomických podmienok aj prísnejšia banková regulácia v oblasti likvidity, kreditnej kvality a kapitálovej primeranosti," konštatujú analytici.
Rizikom nesplácania zostáva ekonomické spomalenie. "Silnejšia ekonomická recesia by totiž spôsobila nárast zlyhaných úverov. Subjektmi, ktoré by boli najviac postihnuté nepriaznivým ekonomickým vývojom sú SZČO. Na druhom mieste sú podniky a domácnosti až na konci," dodali analytici.
