BRATISLAVA. Slovenskí obchodníci združení vo Zväze obchodu (ZO) SR nesúhlasia so zavedením zálohovania PET fliaš a plechoviek, o ktorom má v septembri rozhodnúť parlament.
Na štvrtkovej tlačovej konferencii to uviedol prezident ZO SR Martin Katriak, podľa ktorého by sa mal zlepšovať súčasný systém, nie zavádzať nový.
Obchodníci chcú zlepšiť separovaný zber
Na zlepšenie súčasného systému separovaného zberu by podľa obchodníkov bolo potrebných oveľa menej prostriedkov než na zavedenie zálohovania.
SNS hrozí, že zálohovanie PET fliaš zablokuje. Ministerstvo to už propaguje cez reklamu Čítajte Analytici envirorezortu v roku 2018 odhadli, že náklady na zavedenie zálohovania budú 80 miliónov eur, podľa obchodníkov to však môže byť viac než sto miliónov.
Obchodníci sú presvedčení, že európsky cieľ v roku 2029 recyklovať 90 percent PET fliaš Slovensko môže dosiahnuť aj separovaným zberom.
O jeho analýzu žiadali aj ministerstvo, doteraz ju však nemajú.
"Systém nie je dokonalý, ale v relatívne krátkom období vie fungovať ešte lepšie," myslí si člen dozornej rady ZO SR Vladimír Šinák z organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack.
Neveria, že zálohovanie pomôže
Je presvedčený, že zavedenie zálohovania je najmä politickým rozhodnutím a životnému prostrediu pomôže len symbolicky.
Miera recyklácie by sa totiž podľa údajov z roku 2018 zavedením zálohovania zvýšila o pol percenta. V súčasnosti môže byť toto číslo ešte menšie.
O tom, že Slovensko pôjde cestou separovaného zberu a nie zálohovania, sa podľa Katriaka rozhodlo v roku 1993 na základe širokej diskusie. Zúčastniť sa na nej malo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, obchodníci, zástupcovia samosprávy aj ochranárskych organizácií.
Prezident ZO SR si tiež myslí, že pri diskusii o zálohovaní by sa nemalo hovoriť len o Litve, kde zálohovanie funguje, ale aj o Nemecku, kde to podľa Katriaka až tak dobre nefunguje alebo o Česku, kde to odmietajú.
Spochybňujú anketu, v ktorej Slováci boli za
Obchodníci tiež spochybňujú anketu, podľa ktorej zálohovanie podporuje 85 percent Slovákov.
Chýbali v nej totiž dôsledky zálohovania, ktorými sú podľa Katriaka napríklad problémy pre obchodníkov a znížený komfort spotrebiteľov.
Naznačil tiež možné zvyšovanie cien, keďže na nový systém budú musieť vynaložiť prostriedky výrobcovia aj obchodníci.
Ministerstvo: Odstránime fľaše z lesov a riek
Podľa envirorezortu, ktorý zákon pripravil, má tento systém presunúť PET fľaše z riek, lesov a ulíc tam, kam patria, do recyklačných zariadení.
Zavedením zálohovania sa triedený zber nekončí, zahraničné skúsenosti dokonca ukazujú jeho pozitívny vplyv na triedenie, uviedla pre TASR v reakcii na kritiku (ZO) SR Zuzana Onufer z tlačového odboru Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.
Ministerstvo sa tiež bráni, že v rámci celého procesu prípravy zákona viedlo s výrobcami a obchodníkmi, vrátane Zväzu obchodu SR, viacero rozhovorov a rokovaní.
"Drvivá väčšina z nich si uvedomovala svoje záväzky voči životnému prostrediu a boli pri rokovaniach konštruktívnymi partnermi," dodala Onufer, ktorá zdôrazňuje, že hlavným dôvodom zavedenia zálohovania je vyčistenie životného prostredia od plastového odpadu.
Miliarda PET fliaš ročne
Na slovenský trh sa podľa ministerstva ročne uvedie miliarda PET fliaš. Z tohto množstva sa podarí vytriediť len niečo vyše 60 percent a zvyšok, teda 400 miliónov plastových fliaš, končí na skládkach a v prírode. Údaje obchodníkov hovoria o 69 percentách vytriedených PET fliaš.
Ministerstvo verí, že vďaka zavedeniu zálohovania sa podarí zrecyklovať 90 percent PET fliaš. Odvoláva sa pritom na skúsenosti zo zahraničia.
Zálohovanie jednorazových nápojových obalov by malo na Slovensku fungovať od roku 2022. Zákon, ktorý o tom hovorí, poslanci pred prázdninami posunuli do druhého čítania. Opäť sa ním majú zaoberať na septembrovej schôdzi.
Suma za zálohovanie by sa mala pohybovať vo výške 12 centov pri PET fľašiach a desať centov pri plechovkách.
