BRATISLAVA. Na polievanie malej záhradky stačí klasický sud či vanička postavená pod odkvap. Dažďová voda je zadarmo, zohnať sud pod tridsať eur nie je problém a rodina ušetrí aj na poplatkoch pre vodárov, keďže nepolieva pitnou vodou.
Kto má väčšiu záhradu alebo chce dažďovú vodu používať aj na pranie a splachovanie, obstará si nádrž. Môže byť nad zemou alebo zakopaná a obložená štrkom či betónom.
Na čom sa ušetrí?
- náklady na vodné
- náklady na stočné
- ak sa vodou len polieva, tak aj poplatok za zrážkové vody
Výhodou podzemnej nádrže je, že zachytáva veľký objem vody a zároveň nezaberá žiadne miesto v záhrade, ale najmä to, že v tme a chlade v nej voda zostáva dlhšie čerstvá.
"V sude nad zemou sa voda znehodnotí omnoho rýchlejšie. Budú sa v nej postupne množiť riasy a sinice," hovorí Veronika Antalová z Inštitútu environmentálnej politiky (IEP).
Zároveň platí, že ide o najdrahšiu možnosť. Platí sa nielen za nádrž, ale aj za čerpadlo, filtre, ventil, rozvody a stavebné práce. Spolu to vyjde na dve- až päťtisíc eur, vypočítali analytici z IEP.
Suma za jednoduchšiu nádrž, ktorá slúži len na polievanie, sa podľa analytikov vráti v priemere za 16 rokov. Technologicky zložitejšie riešenie, keď rodina používa vodu aj v domácnosti, sa vráti až po 31 rokoch.
Výhodu majú mestá, obce a neziskové organizácie. Od štátu môžu získať dotáciu z operačného programu Kvalita životného prostredia.
Podľa okresu a strechy
Návratnosť sa dá vypočítať cez kalkulačku na webe ministerstva životného prostredia.
