PEKING. Čínske štátne médiá sa stali nástrojom informačnej vojny Pekingu proti demonštrantom, ktorí sa od júna búria proti pomerom v Hongkongu.
Obhajujú kroky tamojšej polície a manipulatívnym spravodajstvom zhadzujú účastníkov protestov, z ktorých zosnovania vinia Západ.
V čínskom podaní sú aktuálne udalosti dielom malej skupiny násilníkov, ktorá sa bez podpory ľudu usiluje o nezávislosť Hongkongu a rozvracia Čínu, píše denník The New York Times.
Projektil v oku? Ani náhodou
Keď tento týždeň pri zrážkach demonštrantov s políciou zasiahol ženu do oka projektil, Čína reagovala rýchlo: Jej štátna televízia uviedla, že ženu nezranil zásah vankúšikom s kovovými guličkami, aké používa polícia, ale protestujúci.
Okolo Hongkongu sa zhromažďujú ťažkoodenci. Chystá Čína zásah? Čítajte Web televízie zašiel ešte ďalej. Zverejnil fotografiu, ktorá údajne ukazuje, ako si žena prepočítava na chodníku bankovky.
Fotografia mala dokladať predošlé tvrdenia čínskych médií o tom, že na demonštráciách sú v skutočnosti platení provokatéri.
V pondelok sa zase objavilo video, na ktorom jeden z účastníkov manifestácií drží zbraň používanú pri hre airsoft, ktorá je v Hongkongu obľúbená.
Denník čínskej komunistickej strany The China Daily zábery prezentoval ako dôkaz, že demonštranti sa ozbrojujú, pričom predmet vydával za granátomet M320 používaný armádou Spojených štátov.
Najprv ignorácia, teraz útoky
Tento agresívny prístup predstavuje zmenu taktiky. Keď protesty v Hongkongu v júni začali, čínske štátne médiá ani predstavitelia štátu si ich príliš nevšímali. Zlom nastal, keď demonštranti 1. júla vtrhli do budovy hongkonského parlamentu po dni pokojných manifestácií.
Nasledovala spŕška článkov a redakčných komentárov, ktoré odsudzovali vandalizmus a násilie bez toho, aby priblížili príčiny protestov.
Od tej chvíle čínske štátne médiá so zápalom bránia hongkongskú políciu, zatiaľ čo Peking ich prostredníctvom rozdúchava nacionalistické a protizápadné cítenie.
Čínski predstavitelia začali dianie vo zvláštnom administratívnom regióne označovať za predohru k teroristickým činom.
Kampaň nabrala na sile po 21. júli, kedy demonštranti obklopili hlavnú budovu čínskej vlády v Hongkongu a postriekali čiernou farbou vládny znak.
Horúčkovitými sa reakcie v Číne stali na začiatku augusta potom, ako bola z brehu mora v centre Hongkongu zhodená čínska vlajka.
Najmenej desať miliónov užívateľov čínskej sociálnej siete Weibo potom zdieľalo príspevok čínskej televízie CCTV s výzvou "Som strážcom vlajky!".
Čínsky štátny aparát touto aktivitou vytvára alternatívny obraz diania, za ktorými je - videné z Hongkongu, - zjavne ľudové protestné hnutie.
Umláťte ich na smrť, píše diskutujúci
Rozprávanie o malej skupine násilných rozvracačov, ktoré nepochybne odráža postoj čínskych lídrov, vzbudzuje u verejnosti nepochopenie a v čím ďalej, tým väčšej miere tiež zlosť.
Na Weibo sa množia výzvy, ktorých autori požadujú, aby Peking zasiahol. "Zbiť ich do nemoty nestačí," napísal jeden používateľ o utorkových protestoch. "Musia byť umlátení na smrť. Proste tam pošlite pár tankov, nech ich upracú," dodal.
Čínski cenzori môžu nevhodné komentáre rýchlo odstraňovať, ich vysoký počet tak naznačuje, že vláda je ochotná ich tolerovať.
Pokusy o zasadenie udalostí do kontextu alebo komentáre vyjadrujúce súcit s demonštrantmi sú naopak zo sociálnych sietí rýchlo mazané.
Hong Kong, ktorý sa pod čínsku správu z tej britskej vrátil v roku 1997, zostáva mimo čínsky systém cenzúry internetu.
Snaha o zachovanie života bez dohľadu úradov pevninskej Číny teraz predstavuje jeden z dôvodov, kvôli ktorému miestni obyvatelia vychádzajú do ulíc.
"Hlboko vnútri majú ľudia v Hongkongu a v pevninskej Číne veľmi odlišné životné skúsenosti a pocity," povedal Fang Kecheng, ktorý na vysokej škole Chinese University of Hong Kong vyučuje žurnalistiku.
"Bez zdieľaných emócií nie je pre Číňanov, vrátane tých, ktorí môžu slobodne vyhľadávať informácie, ľahké súcitiť s ľuďmi z Hongkongu, čo je dôležité pre pochopenie toho, ako dokázala vláda vytvoriť paralelný vesmír naratívov," dodal.
