BRATISLAVA. Register partnerov verejného sektora (RPVS) vedie 27 pokutových konaní pre neplnenie si povinností vyplývajúcich z novej legislatívy.
Jej účelom je odkryť vlastnícke štruktúry obchodných partnerov štátu.
Dvojročný zákaz pri nepravdivých údajoch
Okresný súd (OS) Žilina, ktorý register spravuje, uložil zatiaľ dve pokuty v sumách pohybujúcich sa v desiatkach tisícoch eur.
Z registra vymazali UniCredit a rozhodli o kauze podobnej Váhostavu Čítajte "Register partnerov verejného sektora je svetový unikát," uviedol minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd).
Informoval, že sankciou za uvedenie nepravdivých údajov v RPVS bude dvojročný zákaz obchodovať so štátom.
Po otázke TASR, či sa nedá obísť zaregistrovaním novej firmy s rovnakým konateľom, predseda OS Žilina Jaroslav Macek vysvetlil, že sú aj konatelia diskvalifikovaní.
"To znamená, že nemôžu byť zapísaní v obchodnom registri ako štatutári akejkoľvek spoločnosti."
Po uplynutí dvojročného zákazu sa môžu firmy zaregistrovať znova.
Podľa ministra Gála je však takáto firma už pre štát následne nedôveryhodná.
"Je to na jednotlivých verejných funkcionároch, či s takýmito firmami budú nadobúdať obchodný vzťah, alebo nebudú," doplnil.
Takmer tisíc firiem sa nechalo vymazať
V registri bolo k 19. augustu zapísaných 19 822 subjektov, 988 subjektov sa vymazalo dobrovoľne, priblížil Macek.
Najviac zarobila firma za predraženým CT. Kto profituje na slovenskom zdravotníctve? Čítajte Na výmazy môžu byť podľa jeho slov rôzne dôvody.
Nevedel povedať, ktoré subjekty sa vymazali z dôvodu, že nechcú už so štátom obchodovať a ktoré sa "takpovediac naľakali našej činnosti a povedali si, že radšej sa vymažú z registra, ako by mali absolvovať konanie pred naším súdom a preukázať pravdivosť údajov".
Viacero firiem sa vymazalo hneď po tom, ako bolo konanie pri overovaní pravdivosti údajov.
Novela zákona, ktorú prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala v júli, však zavádza pravidlo, podľa ktorého bude konanie od 1. septembra pokračovať bez ohľadu na to, či sa už subjekt vymazal.
Konania sa dajú podľa Maceka sledovať zatiaľ iba prostredníctvom infozákona.
Najčastejšími podávateľmi podnetov sú investigatívni novinári a neziskové organizácie.
Firmy obchodujúce so štátom odkrývajú skutočných vlastníkov prostredníctvom RPVS od februára 2017.
Do RPVS sa zapisuje každý, kto sa uchádza o verejné zdroje v stanovenom finančnom limite, a to nielen priamo zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj o peniaze zo štátnych fondov alebo zo štátnych či obecných akciových spoločností.
