Lesné požiare v Amazonskom pralese sa už niekoľko dní dostávajú na titulné strany novín po celom svete a médiá píšu o “Pekle v Amazónii”.
V 10 otázkach a odpovediach vysvetľujeme, prečo prales horí, nakoľko za to môže prezident krajiny, prečo tak neochotne prijíma pomoc zo zahraničia, čo s tým všetkým má ekonomický rast a prečo úbytok pralesa Brazílčania vlastne vítajú.
1. Sú požiare v Amazonskom pralese až také výnimočné?
Nie, nie sú. Opakujú sa každý rok, no je pravda, že ich tohtoročný rozsah sa výrazne vymyká z priemeru.
Brazílsky národný ústav INPE zverejnil štatistiku, podľa ktorej sa počet lesných požiarov v Brazílii zvýšil oproti vlaňajšku o 83 percent. Od januára INPE zaznamenal 71 500 ohnísk lesných požiarov v Brazílii, z toho asi 52 percent v amazonskom pralese.
Oblasť Amazónie pritom pokrýva tretinu územia Južnej Ameriky, okrem Brazílie zasahuje do Peru (13 percent), Kolumbie (10 percent) a menšia časť leží vo Venezuele, Ekvádore, Bolívii, Guyane, Suriname a Francúzskej Guyane.
Len preletieť lietadlom ponad amazonský prales trvá niekoľko hodín. Ide o plochu 5,5 milióna kilometrov štvorcových.
2. Ako vieme, že požiare majú na svedomí ľudia?
Menšie požiare zasiahnu v suchých rokoch tisícky hektárov lesného porastu. Lenže tým, že v oblasti pralesa je vysoká vlhkosť, prirodzené požiare (bez zapríčinenia ľudí) málokedy spália niečo viac než len suché lístie a mladé stromčeky. Plamene zvyčajne zasahujú do výšky niekoľkých centimetrov a stromov a ich korún sa vôbec nedotknú.
Pri „normálnych“ podmienkach zrážok a vlhkosti je väčšina týchto požiarov uhasená v období dažďov, ktoré sa začína koncom septembra. Pralesy obvykle slúžia ako “vlhká bariéra”, ktorá zabraňuje šíreniu požiarov z polí a pastvín.
Avšak v suchých obdobiach - napríklad v období el Niño - sa môžu požiare šíriť až do pralesa. Nebýva to ale v takej intenzite ako tento rok.
Pravú príčinu tak treba hľadať inde. Je ňou cielené odlesňovanie pralesa na hospodárske účely - ťažba nerastných surovín, ťažba dreva, chov dobytka, prípadne získanie nových území na pestovanie plodín.
Ak sa ťažba nezastaví, existuje vážne riziko, že viac ako 50 percent amazonského pralesa sa premení na savanu, pred čím varuje najvplyvnejší ekológ sveta Thomas Lovejoy.
3. O akom veľkom území, ktoré sa tento rok už odlesnilo, hovoríme?
Brazílsky národný ústav pre výskum vesmíru uvádza, že od januára, teda odkedy je súčasný prezident Jair Bolsonaro vo svojom úrade, zmizlo viac než 4 300 kilometrov štvorcových pralesa. Pre porovnanie, je to rozloha Trnavského kraja.
Len v júni bola intenzita odlesnenia vyššia o 88 percent než v rovnakom období pred rokom. V júli nárastlo odlesnenie medziročne až o 278 percent a v rovnakom mesiaci bolo zničených 2 254 kilometrov štvorcových vegetácie pralesa.
4. Prečo, keď je odlesnenie pralesa taký obrovský problém, brazílsky prezident Jair Bolsonaro odmieta pomoc, ktorú mu ponúkajú bohatšie krajiny? (Veľmi sa rozčuľoval napríklad nad angažovaním francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona)
