BRATISLAVA. Navrhované výrazné zvýšenie hrubej minimálnej mzdy od začiatku budúceho roka o 60 eur na 580 eur by mohlo negatívne ovplyvniť vývoj zamestnanosti, ako aj ohroziť konkurencieschopnosť, najmä v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou a nižšou mzdovou úrovňou.
Tvrdí to Národná banka Slovenska (NBS), ktorá takúto pripomienku zaslala rezortu práce a sociálnych vecí počas pripomienkového konania k návrhu na stanovenie minimálnej mzdy na rok 2020.
Najviac za posledné roky
"Navrhované zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 580 eur , teda o 11,5 percenta, je najvyššie za posledných 17 rokov," upozornila centrálna banka.
Podľa NBS je potrebné zohľadniť aj aktuálne výraznejšie spomaľovanie rastu hrubého domáceho produktu Slovenska a prehlbovanie negatívnych rizík.
Smer navrhuje automat na určenie minimálnej mzdy Čítajte "V takomto prostredí by výrazný nárast minimálnej mzdy mohol ekonomický vývoj ďalej znížiť," uviedla centrálna banka.
Možné dopady na zamestnanosť, konkurencieschopnosť a rast ekonomiky žiada NBS zohľadniť v samotnom návrhu na zmenu sumy minimálnej mzdy, ktorá by podľa centrálnej banky mala zohľadňovať aj vývoj produktivity práce.
Ministerstvu zdravotníctva v návrhu na zvýšenie minimálnej mzdy chýba vyčíslenie celkových dopadov zvýšenia minimálnej mzdy na zamestnancov rezortu zdravotníctva a zabezpečenie ich krytia zdrojmi zdravotného poistenia.
"V prípade stanovenia minimálnej mzdy vo výške 580 eur v roku 2020 bude minimálna výška základnej zložky mzdy vo väčšine zdravotníckych povolaní vykonávajúcich odborné pracovné činnosti nižšia v porovnaní s výškou minimálneho mzdového nároku podľa Zákonníka práce," upozorňuje rezort.
Podľa ministerstva ide o 20 256 pracovníkov z celkového počtu 47 392 zdravotníckych pracovníkov.
"Rozdiel medzi zákonom upravenou minimálnou výškou základnej zložky mzdy a minimálnym mzdovým nárokom bude u tejto skupiny zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v ústavných zdravotníckych zariadeniach predstavovať ročne takmer 89 miliónov eur bez odvodov a 120,3 milióna eur vrátane odvodov za zamestnávateľa," tvrdí ministerstvo zdravotníctva.
Zdravotnícke zariadenia budú podľa rezortu musieť od 1. januára 2020 pokryť nielen nárasty, ktoré im vplývajú z titulu zákonom ustanovenej „valorizácie“ základnej zložky mzdy u všetkých zdravotníckych pracovníkov, ale aj ďalšie zvýšenie z titulu rastu minimálnej mzdy, a to do úrovne minimálnych mzdových nárokov podľa Zákonníka práce.
Od 1. januára budúceho roka sa podľa predloženého návrhu minimálny mzdový nárok v štvrtom stupni náročnosti práce zvýši o 96 eur a v piatom stupni náročnosti práce o 108 eur.
"Zamestnávatelia tak budú musieť pokryť ročný nárast najmenej vo výške 25,9 milióna eur vrátane odvodov za zamestnávateľa," upozorňuje ministerstvo.
Príplatky za prácu cez víkendy a v noci
Významným faktorom, ktorý ovplyvňuje odmeňovanie zamestnancov zdravotníckych zariadení, je podľa ministerstva zdravotníctva aj výška zákonných nárokov, ktoré sú naviazané na minimálnu mzdu.
Ide o príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu, v noci a vo sviatok, prácu nadčas a pracovnú pohotovosť.
"Okrem vyššie uvedených zvýšení tak budú musieť zamestnávatelia pokryť aj zvýšenie objemu mzdových prostriedkov potrebných na pokrytie zákonných nárokov, nakoľko sa medziročne zvýši základ, z ktorého budú tieto zákonné nároky počítané," dodal rezort zdravotníctva.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhuje stanoviť minimálnu mzdu na Slovensku na rok 2020 vo výške 580 eur. V hodinovom vyjadrení by išlo o sumu 3,333 eura.
Parlament by mal na aktuálnej schôdzi rokovať o návrhu novely zákona o minimálnej mzde od poslancov za Smer Roberta Fica a Erika Tomáša, podľa ktorého by od roku 2021 mala hrubá minimálna mzda tvoriť najmenej 60 percent z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov.
