V Bratislave v lokalite Mlynské nivy prebieha masová výstavba. Vzniká tam nové centrum mesta, ktoré sľubuje lepšie zajtrajšky. Lenka Hámošová je dizajnérka a kedysi v okolí vyrastala. Keď sa po niekoľkých rokoch vrátila z Holandska, Bratislavu takmer nespoznala.
Všimla si, že developeri na to, aby si naklonili verejnosť, používajú rôzne triky. Budovy na vizualizáciách často zobrazujú z nereálnych uhlov a jednotlivo. Nie sú zasadené do okolitého prostredia ako celku, na vizualizáciách chýbajú susedné budovy, autá, odpadkové koše.
A špecifikom Bratislavy je úchylka, že takmer každý projekt je na vizualizácii prezentovaný pri západe slnka.
Projekt Zuckermandel (zdroj: J&T Real Estate)Prečo ste sa začali zaoberať tým, ako vyzerajú propagačné vizualizácie slovenských developerov?
Päť rokov som žila v Holandsku a keď som sa vrátila domov do Bratislavy, všimla som si masovú výstavbu okolo Mlynských nív. Keďže som v okolí bývala, bol to pre mňa šok. Nedalo mi to, začala som prezerať weby developerov a vizualizácie jednotlivých projektov. Okrem toho môj je otec architekt, takže mám blízko k architektúre.
Čo vám najviac prekážalo?
Developeri sa vo vizualizáciách zameriavajú na zobrazenie akejsi nadnesenej vízie namiesto toho, aby ľuďom ponúkli faktografické zobrazenie. Vizualizácie využívajú formy reklamných stratégií. Problém je, že to nie je zrejmé každému, čo mi potvrdili aj ľudia, s ktorými som sa rozprávala.
Lenka Hámošová (31)
Dizajnérka a vizuálna kritička, vo svojom výskume sa venuje transparentnosti vizuálnej komunikácie a kreatívneho využitia umelej inteligencie.
Absolvovala magisterské štúdium dizajn na Sandberg Institute na Rietveld Academie v Amsterdame, kde dlhodobo pôsobila. Organizuje interdisciplinárne workshopy zamerané na kritické myslenie, píše a prednáša o súčasnej vizuálnej kultúre, dizajne a architektúre.
Je spoluzakladateľkou česko-slovenskej platformy pre kritický a špekulatívny dizajn ALTTAB. Spolupracuje s ďalšími zahraničnými iniciatívami ako napríklad platformou pre štúdium vizuálnej kultúry Fresh Eye v Prahe a Hackers & Designers v Amsterdame.
Vizualizáciu berú tak, že je to v zásade zobrazenie skutočnosti. V reáli je to však zavádzajúca forma reklamy, na základe ktorej sa získava súhlas verejnosti so stavbou. Vizualizácia sa pre ňu stáva hlavným zdrojom informácií.
Prečo si ľudia neuvedomujú, že vizualizácie sú klamlivou reklamou?
Povedomie ľudí o tom, že reklamy existujú, je jasné z magazínov, kde sú vyretušované modelky, prípadne keď sa v televízii prezentujú pracie prostriedky. V prípade vizualizácie to dostatočne jasné nie je.
Čo navrhujete? Developer je súkromný podnikateľ, ktorý chce byty predať.
Dvojrozmerné zobrazenie bude vždy skresľovať, ak k nemu nie je pridaná obsiahla dokumentácia, ktorej nie každý rozumie. Mohlo by sa to vyriešiť formou interaktívneho 3D modelu. Možno aj s využitím virtuálnej reality, aby bolo možné vidieť vzdialenosti medzi objektmi, kde stavba vyrastá. Pre developera je to drahšie riešenie, ale aj investícia, keďže predáva aj drahšie byty.
Ani toto riešenie však nie je ideálne, pretože ho vytvára developer, ktorý nemá povinnosť zakresliť v 3D modeli všetky detaily a okolité budovy. Je to skôr na efekt, aby bol zákazník ohromený a videl, aký bude mať výhľad z okna.
