Obyčajný Európan nemá pocit, že sa v hospodárstve deje niečo zásadné. Európska ekonomika pomaly rastie, nezamestnanosť šesť rokov klesá. Eurozóna sa nerozpadá, hoci počas gréckej krízy sa o tom špekulovalo.
Keďže ekonomické poučky hovoria, že ekonomika sa zvyčajne pohybuje v desaťročných cykloch, bolo otázkou času, kedy po finančnej kríze príde ďalší test. Do istej miery už klope na dvere.
Globálna ekonomika sa spomaľuje, očakávania manažérov firiem sa zhoršujú, pravdepodobnosť tvrdého brexitu sa zvyšuje a americký prezident sa vyžíva v clách, čo sa už nepriamo odzrkadlilo v ochladení nemeckej ekonomiky.

Záporné vody pre banky
Čím viac sa skloňuje príchod horších čias, tým viac centrálni bankári tlačia na znižovanie úrokových sadzieb. Lenže čo robiť, ak Európska centrálna banka (ECB) má základnú úrokovú sadzbu už tri roky na nule, a to bez ohľadu na to, že ju ponechala na dne aj v čase, keď sa európskej ekonomike darilo a krajiny hlásili historicky najnižšie miery nezamestnanosti?

Šéf ECB Mario Draghi ešte v roku 2012 sľúbil, že "pre záchranu eura urobí všetko, čo sa dá". Jeho sľub sa vo štvrtok (12. septembra) dočkal zlepšenej verzie.
Draghi sa pustil do depozitnej sadzby, ktorá je v záporných číslach od roku 2014. Bez okolkov ju zapustil ešte hlbšie do záporných vôd. Znížil ju o 0,1 percentuálneho bodu, takže aktuálne dosahuje mínus 0,5 percenta (ostatné sadzby sa nemenili).
V žargóne ekonómov sa hovorí, že ECB zasa vystrelila z bazuky.