BRATISLAVA. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) má väčší priestor na regulovanie koncových cien elektriny ako napríklad pred desiatimi rokmi.
Regulátor pri stanovovaní maximálnych cien za dodávku elektriny pre domácnosti a malé podniky nevie priamo ovplyvniť iba jednu zložku ceny, a to veľkoobchodnú cenu elektriny (tzv. silovú elektrinu).
Tú určuje len trh. Táto zložka ceny elektriny má z roka na rok menší vplyv na koncovú cenu elektriny, ktorú platia slovenskí odberatelia.
Kým pred piatimi rokmi tvorila silová elektrina vyše 36 % z celkovej ceny, v minulom roku to už bolo len necelých 31 %. Koncom minulého desaťročia pritom silová elektrina tvorila polovicu z koncovej ceny elektriny.
"Zjednodušene povedané platí, že úrad vie regulovať všetky zložky ceny elektriny okrem ceny silovej elektriny. Rozhodnutiu úradu o jednotlivých zložkách ceny však predchádza veľmi komplexný odborný proces, do ktorého vstupuje množstvo premenných, vrátane legislatívnych či trhových princípov,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca regulačného úradu Radoslav Igaz.
Regulácia položiek v cenách
Vlastimil Vaníček, riaditeľ spoločnosti Elgas, ktorá dodáva energie, potvrdil, že regulačný úrad vie okrem silovej elektriny regulovať ostatné položky v cenách elektriny.
„Slovensko je malý trh na to, aby sme významnejšie ovplyvňovali ceny v regióne a v Európe. Takže cena silovej elektriny na Slovensku sa odvíja od cien elektriny na burzách, pričom aj v rámci regulácie je smerodajná najmä Pražská burza. Pri ostatných položkách má regulátor možnosti ceny regulovať v rámci vzorcov a mechanizmov, ktoré sú presne stanovené,“ povedal pre agentúru SITA Vaníček.
Hlavným dôvodom znižovania podielu silovej elektriny na koncovej cene je podľa regulátora vývoj ceny silovej elektriny na burzách.
„Dôvodom je však aj nárast počtu výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energií (OZE) a prostredníctvom kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET), ktorí na Slovensku poberajú doplatky, čo spôsobuje nárast podielu tarify za prevádzkovanie systému v celkovej štruktúre ceny za dodávku elektriny pre domácnosti. Táto štruktúra sa však stále mení, napríklad v roku 2019 už stúpol podiel silovej elektriny v nej na 36 %,“ dodal Igaz.
Šéf spoločnosti Elgas s tvrdeniami regulačného úradu súhlasí. Za znižovaním podielu silovej elektriny treba podľa Vaníčka hľadať pokles cien silovej elektriny po roku 2008, ale aj výraznejší rast cien iných regulovaných zložiek.
„Kým v roku 2008 sa cena silovej elektriny hýbala okolo 80 až 90 eur za megawatthodinu, v roku 20114 to bolo iba 36 až 40 eur za megawatthodinu. V posledných rokoch síce mierne cena silovej elektriny rastie, ale už spomínané iné regulované položky rástli ešte rýchlejšie,“ dodal Vaníček.
Opačný trend
Opačný trend má spomínaná tarifa za prevádzkovanie systému (TPS). Pred piatimi rokmi vstupovala do koncových cien so 16 %. V minulom roku to už bolo vyše 22 %. TPS v sebe zahŕňa podporu pre zelenú elektrinu, podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, či odvod na likvidáciu jadra.
V roku 2010 pritom tvorila spomínaná tarifa len zhruba 5 % z celkovej ceny elektriny. Ide o najrýchlejšie rastúcu časť regulovaných poplatkov na Slovensku. Viacerí odborníci hovoria, že práve TPS je v ostatných rokoch zodpovedná za zvyšovanie cien elektriny pre domácnosti.
„Hlavným dôvodom takéhoto nárastu tarify za prevádzkovanie systému je neustály nárast počtu výrobcov elektriny z OZE a KVET, ktorí poberajú doplatky. Systém podpory zelenej energie určuje platná legislatíva SR a EÚ. Nemáme inú možnosť, ako ju rešpektovať. Napriek tomu sa nám darí podľa posledných údajov Eurostatu zabezpečovať pre slovenské domácnosti jednu z najnižších cien elektriny v EÚ,“ doplnil Igaz.
„Predovšetkým sa na Slovensku zvyšoval v tomto období objem elektriny vyrobenej z ekologických zdrojov, či už je to OZE alebo KVET. To je jednoznačne pozitívny trend, stačí sa pozrieť na celosvetovú diskusiu o potrebe boja s klimatickými zmenami. Zároveň, vzhľadom na mechanizmus podpory, klesajúce ceny v rokoch 2010 až 2014 mali aj ten dôsledok, že výrobcovia zelenej elektriny dostávali cez TPS vyššie doplatky za nimi vyprodukovanú elektrinu,“ dodal Vaníček.
Ostatné položky v cenách elektriny si posledných päť rokov viac menej držia svoju pozíciu. Distribúcia elektriny tvorí približne 27 % z celkovej ceny elektriny, prenos elektriny necelých 4 % a náklady na dodávku a primeraný zisk zhruba 5 %.
Spotrebitelia ešte platia v cenách elektriny straty z distribúcie elektriny (5 % z koncovej ceny elektriny) a tarifu za systémové služby (5 %).
Schvaľujú nové cenové návrhy
ÚRSO v súčasnosti schvaľuje nové cenové návrhy dodávateľov energií. Ceny elektriny či plynu platné pre budúci rok by mal oznámiť koncom novembra alebo začiatkom decembra.
Koncom tohto roka sa teda ukáže, ako svoje právomoci regulačný úrad využil, keďže viacerí dodávatelia energií už avizovali vcelku výrazné zdražovanie energií. Pri elektrine sa hovorí o zhruba 10-percentnom náraste cien.
Regulátor je presvedčený, že aj po ich regulácii vedia dodávatelia elektriny ponúknuť aj nižšie ako ním schválené ceny elektriny.
„Úrad neustále zdôrazňuje, že síce cenovým rozhodnutím pre dodávateľov určuje maximálnu cenu elektriny, ale keďže na Slovensku funguje voľný trh, o zákazníka by mali v prvom rade bojovať dodávatelia ponukou čo najnižších cien, teda ešte pod touto maximálnou cenou určenou úradom,“ uzavrel Igaz.
