Neexistovala reštaurácia podľa ich predstáv, a tak si otvorili vlastnú. Zuzana a Dalibor Gergeľovci v nej udávajú trendy na tanieri. Navyše, dodávateľov rýb a morských plodov z celého sveta si vyberajú osobne.
Milovníčka jedla a vína Zuzana a fajnšmeker steakov, kváskového chleba, rýb i morských plodov Dalibor niekoľkokrát za rok podnikajú gastronomické výlety po svete spolu so svojimi dvoma synmi.
Kým ostatní dovolenkári majú pred cestou zoznam pamiatok, Gergeľovci si zapisujú reštaurácie, v ktorých chcú ochutnať to najlepšie z jedálneho lístka. Tak to bolo napríklad aj v nórskom Bergene, kde ochutnali krabie mäso.
„Z reštaurácie sme si to namierili rovno na miestny trh a zháňali sme rybára, ktorý by bol ochotný loviť aj pre nás. Oveľa ťažšie, ako nájsť zdroj, bolo zabezpečiť prepravu čerstvých surovín až na Slovensko. V prípade krabov to bolo ešte zložitejšie, potrebovali špeciálne akvárium s morskou vodou,“ odhaľuje zákulisie gastronomického podnikania D. Gergeľ, ktorý kedysi pracoval v oblasti zdravotníctva.
(zdroj: L. Lukušová)Pri pohľade na akvárium na terase ich reštaurácie Kogo je jasné, že sa to podarilo. Tri mesiace im trvalo, kým zabezpečili pre kraby nový domov, kde ich môžu zákazníci obdivovať, kým neskončia na pekáči.
Doviezť čerstvé
Pred štrnástimi rokmi si manželia povedali, že by nebol zlý nápad vlastniť reštauráciu v historickom centre Bratislavy, a začali si zháňať šéfkuchára. Vyskúšali takmer tridsať konceptov, kým sa rozhodli, akým smerom sa uberať. Zvíťazila stredomorská kuchyňa so zameraním najmä na tú taliansku. Inšpiráciu, paradoxne, nabrali v stovežatej Prahe.
(zdroj: L. Lukušová)„Boli sme pravidelnými hosťami pražskej reštaurácie Kogo, na začiatku nám pomohli aj s kuchármi. Túžili sme ponúkať niečo, čo sme chceli jesť aj my a dovtedy to bolo pre Slovákov dostupné prevažne len v zahraničí. Preto jedným z prvých jedál bola chobotnica,“ spomína na začiatky v podnikaní Z. Gergeľová.
S nezmenenou receptúrou ju ponúkajú doteraz a je to najpredávanejšie jedlo. Dovážajú ju napríklad z Maroka. „Tomuto morskému živočíchovi zmrazenie veľmi prospieva. Bez neho by bol ako žuvačka,“ priznáva majiteľka.
Podnik otvárali aj s ponukou morských vlkov, zháňali ich na veľtrhu v Bruseli. „Dodávateľa sme sa snažili uprosiť, aby ich začal dovážal na Slovensko. Odmietol. Nedali sme sa odradiť. Museli sme teda najprv vymyslieť logistiku prepravy, a tak lovca osloviť znova. Našli sme vo Viedni medzinárodnú distribučnú sieť, ktorá s tým nemala problém. Keďže ide o rybu, ktorá sa musí prevážať chladená, nie zamrazená, nebolo to jednoduché,“ opisuje Z. Gergeľová.
Lov na Aljaške
Majitelia reštaurácie Kogo do Viedne chodia po mnoho tovaru dodnes. Tri- či štyrikrát do týždňa tam vyzdvihujú rôzne ryby. Medzi nimi napríklad aj kráľovské aljašské lososy chinooky, ktoré rybári nechytajú do siete, ale na udicu v šírom mori. Kým ich zaradili do jedálneho lístka, pán Dalibor si jednu z najchutnejších a najzdravších rýb na svete išiel chytiť na Aljašku sám.
(zdroj: L. Lukušová)„Cestovali sme s kamarátom bezmála 34 hodín. Vybrali sme sa tam v čase
