BRATISLAVA. Keď sa vlani objavila fotografia rieky zasypanej plastovými fľašami, ukázala Slovensku varovný prst.
Nešlo o žiadnu vzdialenú krajinu, ktorej problémy by sa dali prehliadať. Bola to rieka Bodva a bolo jasné, že s plastovým odpadom máme problém aj my.
Na slovenský trh príde ročne miliarda plastových fliaš a zhruba 345 miliónov plechoviek. Cez triedený zber sa podarí vyzbierať o čosi viac ako 60 percent fliaš a neznáme percento plechoviek.
Zvyšok končí na skládkach. Alebo v prírode.
Plastové more po slovensky. Bodvu upchajú PET fľaše Čítajte Voľne odhodené obaly z nápojov narúšajú ekosystém, plávajú na hladinách riek, špatia krajinu a ich odstránenie niečo stojí.
Napríklad vodná nádrž Ružín sa musí čistiť pravidelne.
Každý rok z nej vylovia stovky kubických metrov odpadu, čo znamená náklady vo výške desiatok tisíc eur.
Európska únia žiada, aby sa do desiatich rokov zbieralo až 90 percent plastových fliaš. Podľa ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa sa tento cieľ nedá dosiahnuť inak ako systémom zálohovania: "Neexistuje krajina, ktorá nezálohuje a dosahuje 90 percent."
Kritici však hovoria, že zintenzívnením systému triedeného zberu, ktorý na Slovensku funguje už roky, by sa to mohlo podariť.
Kedy sa začne zálohovať?
Zákon z dielne ministerstva životného prostredia v septembri schválili poslanci Národnej rady SR. Účinnosť nadobudne od nového roka 2020, ale do praxe príde zálohovanie až v roku 2022. Výrobcovia obalov majú teda dva roky na to, aby vytvorili fungujúci systém.
