LONDÝN. Rekordne nízke náklady na pôžičky a klesajúce splátky z dlhov by mohli do konca roku 2021 priniesť eurozóne nečakaných 140 miliárd eur na nové projekty, od budovania ciest po ochranu klímy.
Pokles nákladov na pôžičky v tomto roku posilnil finančné prostriedky bloku. Zníženie úrokových sadzieb z pôžičiek umožňuje totiž vládam lacnejšie refinancovať staršie dlhy, no predovšetkým im zostáva viac hotovosti.
Investície na zmiernenie recesie
To podporuje argumenty tých, ktorí tvrdia, že eurozóna môže a mala by zvýšiť investície, ktoré pomôžu naštartovať zotavovanie jej ekonomiky.
Najväčšie hospodárstvo euroregiónu - Nemecko - sa blíži k recesii a Európska centrálna banka už robí maximum pre podporu ekonomiky regiónu.
Mnohí preto považujú vládne výdavky za kľúč k zrýchleniu hospodárskeho rastu a inflácie.
Úspory z dlhopisov
Pri súčasných výnosoch z dlhopisov ušetria vlády eurozóny tento rok každá v priemere 0,10 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), odhaduje Frank Gill z ratingovej agentúry S&P Global.
Grécko chce menovému fondu predčasne splatiť takmer tri miliardy eur Čítajte Tieto úspory sa v roku 2020 zvýšia na 0,25 percenta HDP a v roku 2021 na 0,80 percenta HDP, domnieva sa Gill.
Pripomenul, že je to nad rámec predtým očakávaných úspor a vzhľadom na dlhú splatnosť cenných papierov v eurách to znamená, že tieto úspory sa budú zvyšovať.
Úspory v euroregióne by dohromady mohli dosiahnuť približne 140 miliárd eur. To je podľa Gilla významný a neočakávaný hnací motor.
"Od rokov 2013 - 2014 pokles výdavkov na úroky v pomere k HDP, najmä v krajinách ako sú Taliansko a Španielsko, poskytol vládam určitý priestor na nadýchnutie," uviedol a pripomenul, že tieto úspory budú ešte stúpať v priebehu nasledujúcich dvoch rokov.
Podľa banky Société Générale znamená pokles výnosov dlhopisov o 10 bázických bodov zníženie poplatkov z úrokov zhruba o 0,35 percenta HDP v Taliansku, 0,27 percenta v Španielsku, 0,22 percenta vo Francúzsku a 0,16 percenta v Nemecku.
To by mohlo podporiť výdavky na celú škálu oblastí, od environmentálnych projektov v Nemecku po vyššie výdavky na vzdelávanie a sociálne zabezpečenie v Taliansku a zlepšenie infraštruktúry v celej eurozóne, čo by znamenalo koniec úsporných opatrení.
