BRATISLAVA. Agenda lesného hospodárstva by sa mala presunúť spod rezortu pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia.
Uviedol to na brífingu opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) jej predseda Richard Sulík, za účasti poslankyne Národnej rady (NR) SR za SaS Anny Zemanovej.
Presun kompetencií
Novela tzv. kompetenčného zákona by NR SR mala prerokovávať 24. septembra.
"Dnes navrhujeme presun kompetencií. Nezaťaží to štátny rozpočet, ide o to, že starostlivosť o les ako celok sa presunie z ministerstva pôdohospodárstva na ministerstvo životného prostredia. Tak, ako je to nastavené dnes, nie je možné sa z podstaty veci starať o les dostatočne, s dostatočnou náležitosťou tak, aby naše lesy boli chránené," priblížil Sulík.
Ak zasadíme bilión stromov, pomôže to v boji proti zmene klímy? Čítajte Pripomenul, že do roku 2020 má Slovensko voči OSN záväzok, aby boli všetky typy lesov obhospodarované udržateľným spôsobom. Malo by sa zastaviť odlesňovanie, mali by sa obnoviť zničené lesy a niektoré oblasti by sa mali opätovne zalesňovať.
Podľa Sulíka chýba konkrétny a jasný strategický plán, ako mieni Slovenská republika spomínaný záväzok voči OSN naplniť, pretože vláda nič také doteraz nepredložila.
"Naopak, vláde sa vymkla starostlivosť o les spod kontroly. Zlé a nekompetentné rozhodnutia rezortu pôdohospodárstva nás priviedli do situácie, že EÚ nám dokonca hrozí sankciami, napríklad v prípade hlucháňa. Situácia v chránených územiach sa zhoršuje. V chránených územiach nesmie byť na prvom mieste hospodárske využitie lesa, ale ochrana prírody a napĺňanie ďalších dôležitých funkcií, ktoré les poskytuje," podčiarkol Sulík.
Peňazí na ochranu životného prostredia je podľa neho dostatok.
"V utorok budeme v parlamente rokovať o našom návrhu zákona o tom , aby sa agenda lesného hospodárstva presunula spod ministerstva pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia. Ide o novelu kompetenčného zákona. Hovoríme to už od roku 2012 a hovoríme to aj dnes. Je nevyhnutné, aby sa konečne ukončil konflikt medzi rezortmi. Kým ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) má prioritu v tom, aby z lesa malo zisk a osobitný odvod do štátneho rozpočtu, tak ministerstvo životného prostredia (MŽP) vníma les ako živý organizmus," dodala Zemanová.
Boj proti zmene klímy
Zdravý les je podľa Zemanovej jedným z najúčinnejších nástrojov v boji proti zmene klímy.
"Je to kľúčový ekosystém pre zachovanie biodiverzity. Zmena kompetencií medzi ministerstvami je jednoduchý úkon, ktorý náš rozpočet nebude nič stáť. Bude to obrovská zmena priorít," dodala Zemanova.
Podstatou zmeny v novele zákona je podľa nej deklarácia spoločenskej objednávky, že lesy v chránených územiach nie sú v prvom rade zdrojom hospodárskej suroviny, ale sú komplexom, ktorý má spoločnosť chrániť a starať sa oň.
Ministerstvá hovoria o posune v ochrane lesa
Novela zákona o lesoch a novela zákona o ochrane prírody predstavujú posun v starostlivosti o lesy a v ich ochrane, uviedlo pre TASR ministerstvo pôdohospodárstva (MPRV) a ministerstvo životného prostredia (MŽP) v reakcii na pondelkový brífing SaS.
"Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa po 17 rokoch podarilo presadiť prelomovú novelu zákona o lesoch, ktorá je spolu s novelou zákona o ochrane prírody významným posunom v starostlivosti o lesy a v ich ochrane. Zákon definuje uplatňovanie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch ako jedno z dôležitých opatrení v podmienkach uskutočňujúcej sa klimatickej zmeny," uviedol v reakcii Michal Feik z MPRV.
Novela podľa Feika tiež sprísňuje podmienky náhodnej ťažby, čím sa znemožňuje zneužívanie tohto inštitútu. "Zároveň sa ustanovuje ochrana pralesov ako významných lesníckych miest a ako prvý predpis definuje aj možnosti a podmienky bezzásahového územia," podčiarkol Feik.
Podľa Tomáša Ferenčáka, hovorcu MŽP, sa ministerstvu životného prostredia po 17 rokoch podarilo spraviť prvý krok z bludného kruhu ochrany prírody na Slovensku, keď parlament schválil novelu zákona o ochrane prírody.
Novela zákona po vstupe do platnosti podľa Ferenčáka zvýši právomoci ochranárov zo Štátnej ochrany prírody. Bez ich súhlasu nebudú žiadne výruby v chránených územiach s tretím a vyšším stupňom ochrany, teda v národných parkoch, chránených krajinných oblastiach, chránených areáloch či v prírodných rezerváciách.
Zároveň priamo v texte novela zakazuje plošné výruby vo vzácnych lokalitách, posilňuje pozíciu ochrany prírody pri činnostiach, ktoré môžu zasiahnuť do chránených biotopov.
"Špeciálne treba podotknúť, že v novele zákona o lesoch sa prvýkrát zadefinovalo aj prírode blízke hospodárenie v lesoch, čo považujeme rovnako za významný posun, ktorý bol dlhé roky odkladaný," doplnil Ferenčák.
