BRATISLAVA. Slovensko by v prípade krízy malo dbať na to, aby príliš reštriktívna fiškálna politika nespôsobovala ďalšie spomaľovanie hospodárskeho rastu.
Neznamená to však, že by sme sa mali odkloniť od strednodobých konsolidačných cieľov.
Ako jednu z úloh pre ministerstvo financií to uvádza návrh prvého akčného plánu pre realizáciu opatrení vyplývajúcich zo Stratégie hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, ktorý vypracoval rezort hospodárstva a momentálne je v pripomienkovom konaní.
Znižovanie nákladov práce
O návrhu by mal už v najbližších týždňoch rokovať vládny kabinet.
"V prípade hospodárskeho ochladenia je potrebné využívať rozpočet verejnej správy na prechodné financovanie úloh so zvýšeným sociálnym a stimulačným charakterom," uvádza sa v návrhu.
Zvýšenú potrebu finančného krytia si totiž podľa akčného plánu vyžiadajú nástroje na udržanie a podporu zamestnanosti, znižovanie nákladov práce, úlohy zamerané na stimuláciu domácej spotreby či podpora priemyslu najviac ohrozeného krízou.
Stimulovať dopyt, udržanie pracovných miest
Materiál zároveň hovorí aj o stimulácii investícií do primárnej infraštruktúry v prípade hospodárskej krízy. Malo by sa tak však diať s ohľadom na rozpočtové možnosti Slovenska.
"Prostredníctvom verejných zákaziek a v závislosti od rozpočtových možností je v čase poklesu dopytu a ohrozenia niektorých priemyselných odvetví možné stimulovať dopyt a udržanie pracovných miest, a súčasne pokračovať v budovaní infraštruktúry vo verejnom záujme," píše sa v akčnom pláne s tým, že takýmto spôsobom je možné pokračovať predovšetkým v budovaní a dostavbe cestnej, železničnej či energetickej infraštruktúry.
Jedným z krokov, ktorý by podľa materiálu mohol v čase hospodárskeho prepadu pomôcť stimulovať slovenské hospodárstvo, by mohlo byť aj navýšenie úverových kapacít Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, Eximbanky či Slovak Investment Holdingu na podporu podnikov.
V hre je aj digitálna daň
Ako alternatívnu možnosť zvyšovania rozpočtových príjmov zase akčný plán navrhuje zvážiť zavedenie diskutovanej digitálnej dane.
Ako úlohu pre rezort financií tiež akčný plán uvádza efektívne a maximálne využitie prostriedkov z predaja emisných povoleniek na podporu podnikov, ktoré sa na tomto systéme zúčastňujú.
"Neefektívne alebo slabé využívanie týchto prostriedkov spôsobí zaostávanie nášho priemyslu pri potrebných modernizačných procesoch a spolu s postupným znižovaním objemu emisných povoleniek na trhu môže mať závažné následky na jeho dlhodobú udržateľnosť a tým aj na štátny rozpočet a trh práce," konštatuje sa v materiáli.
Zamestnanecká prémia sa nevyužíva
V hre je podľa akčného plánu aj oživenie zamestnaneckej prémie, cez ktorú v minulosti štát preplácal nízkozarábajúcim skupinám v podstate zápornú daň. Aktuálne sa vďaka nastaveniu tento inštitút nevyužíva.
"Zamestnanecká prémia je vhodný a existujúci nástroj, ktorý je však v súčasnosti aplikačne nevyužitý a de facto mŕtvy inštitút," uvádza sa v úlohe z akčného plánu pre ministerstvo financií.
Prípadnej aktivácii tohto opatrenia musí však podľa materiálu predchádzať dôsledná analýza jeho parametrov, vrátane rozpočtových dosahov.
