BRATISLAVA. Samosprávne kraje by nemali dávať zámienku na spochybňovanie svojej zmysluplnosti.
V diskusii štyroch doterajších predsedov Bratislavského samosprávneho kraja, ktorí sa zišli na konferencii venovanej 100 rokom Bratislavského kraja, to zdôraznil Vladimír Bajan, šéf Bratislavského samosprávneho kraja v rokoch 2005 - 2009.
"Nesmieme si dávať vlastné góly, ako je napríklad návrh na kúpu VSŽ (U. S. Steel Košice). To len posilňuje úvahy, že kraje treba zrušiť, lebo ich zástupcovia ani nevedia, o čom to je," uviedol Bajan, v súčasnosti poslanec Bratislavského samosprávneho kraja.
Kraje sú predmetom politického zápasu
Novorozpútanú diskusiu o opodstatnenosti vyšších územných celkov (VÚC) dal Bajan do súvislosti s budúcoročnými voľbami.
"Kraje sú predmetom politického zápasu, pričom sa však bavíme o forme, nie o obsahu," upozornil Bajan.
"Čudujem sa aj úvahám zo strany štátu o tom, ako by malo vyzerať racionálne hospodárenie krajov, keď sa štát správa tak, ako sa správa," podotkol.
Poukázal tiež na to, že v Českej republike išli s decentralizáciou ďalej - to je podľa neho aj možná cesta pre Slovensko.
"Položme si teda otázku, čo chceme a čo nechceme, aby kompetenčne zabezpečovali kraje, nie o tom, či ich zrušiť, alebo nezrušiť," upozornil Bajan.
Výsledky kraja si niekedy privlastnili starostovia
Aj vôbec prvý predseda Bratislavského samosprávneho kraja Ľubomír Roman (2001 - 2005) si myslí, že samosprávne kraje, vrátane toho Bratislavského, budú v nasledujúcom období viesť zápas so spochybňovaním prínosu vyšších územných celkov.
"Myslím si, že napríklad v prípade Bratislavského samosprávneho kraja by pomohlo, ak by kraj urobil niečo samostatne pre Bratislavu tak, aby si pritom nerobili zásluhy starostovia. A viac by mal kraj otvorene komunikovať napríklad to, ako niekedy práve starostovia brzdia myšlienky, ktoré sa môžu realizovať," uviedol.
Bratislavský samosprávny kraj by mal podľa Romana tiež výraznejšie akcentovať svoj prínos v oblasti medzinárodnej spolupráce.
Pavol Frešo, ktorý kraj viedol v rámci dvoch štvorročných mandátov (2009 - 2013 a 2013 - 2017), ho vidí v dlhodobej vízii ako analytické centrum, spracovávajúce verifikované dáta v rôznych oblastiach, rovnako tak centrum technologického rozvoja, zmenšujúce deficit, ktoré Európa v tejto oblasti má.
"Takýmto spôsobom by sa mohli rozšíriť kompetencie Bratislavského samosprávneho kraja," naznačil Frešo.
Kraje chránia širší záujem verejnosti
Súčasný predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba (od roku 2017) si myslí, že opodstatnenosť krajov je v tom, že vedia byť blízko ľuďom v mestách a obciach, a zároveň vedia konať v širších súvislostiach.
"Štát má v tomto pohľad príliš zvysoka a naopak, ak by to bolo len na obciach, je riziko, žeby sa správali príliš utilitaristicky, chránili len svojich obyvateľov a obecný záujem by prevládol nad širším záujmom verejnosti a regiónu," povedal Droba.
Predsedom Bratislavského samosprávneho kraja patril úvodný panel utorňajšej konferencie, ktorá prezentuje najvýznamnejšie historické míľniky Bratislavského kraja v období od roku 1919 po súčasnosť.
Droba v Bruseli: Aj rozvinuté regióny si zaslúžia eurofondy Čítajte Rečníci sa zaoberajú napríklad prvými oficiálne zdokumentovanými dňami niekdajšej bratislavskej župy, predstavujú taktiež osobnosť prvého predsedu kraja Samuela Zocha, ale takisto aj súčasnú starostlivosť o pamiatkový fond kraja a vízie rozvoja regiónu.
Konferencia predstavujúca storočnicu kraja je zároveň desiatou konferenciou, ktorú Bratislavský samosprávny kraj pri príležitosti celoeurópskeho podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva, organizuje v spolupráci s partnermi - Pamiatkovým úradom SR, Mestským ústavom na ochranu pamiatok v Bratislave a Academiou Istropolitana Nova.
