BRATISLAVA. Príjmy slovenských domácností rástli vlani rýchlejšie ako ich výdavky.
Podľa simulovaných údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky predstavovali vlaňajšie hrubé peňažné príjmy slovenských domácností v prepočte na obyvateľa 6 597 eur, po odpočítaní daní a odvodov to bola suma 5 680 eur.
Dlhodobý trend
"Zdá sa ale, že slovenské domácnosti si svoje financie držia na uzde. Ich výdavky sú totiž dlhodobo nižšie ako ich príjmy," konštatuje analytička investičnej spoločnosti WOOD & Company Eva Sadovská.
Hrubé peňažné výdavky domácností v prepočte na osobu boli vlani na úrovni 5 406 eur, v čistom to bola suma 4 489 eur. Spotrebné výdavky z toho tvorili 3 950 eur.
Príjmy Slovákov rastú podľa analytičky dlhodobo rýchlejšie ako ich výdavky. Podľa štatistických údajov čisté peňažné príjmy slovenských domácností vlani vzrástli medziročne o 3,8 percenta a čisté výdavky o 2,1 percenta.
Situácia bola obdobná podľa Sadovskej aj počas uplynulých desiatich rokov, nakoľko priemerné medziročné tempo rastu príjmov bolo evidované na úrovni tri percentá, v prípade výdavkov na úrovni 1,5 percenta.
Najmä potraviny a bývanie
Náklady na potraviny a bývanie zaťažujú peňaženky Slovákov najviac. Nákupy potravín a nealkoholických nápojov ukrojili vlani z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností až 23 percent.
V nákupných košíkoch Slovákov sa pritom z potravín najčastejšie nachádzajú podľa Sadovskej mäsové výrobky, mlieko, syry, vajcia a pečivo.
Ďalšiu pätinu z celkových spotrebných výdavkov predstavovali náklady na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá. Na dopravu minuli vlani slovenské domácnosti približne 13 percent zo svojich spotrebných výdavkov.
Najviac sa míňa na tovary, ktoré sa hneď spotrebujú
Najviac Slováci míňajú na krátkodobé tovary ako potraviny, nápoje, tabak či energie, ktorých spotreba je okamžitá, resp. do jedného roka. Vlani na ne slovenské domácnosti vynaložili z celkových spotrebných výdavkov vyše polovicu.
Na strednodobé tovary s dobou spotreby zvyčajne jeden až päť rokov, ako napríklad oblečenie, bytový textil či knihy a časopisy, Slováci vlani minuli z celkových výdavkov 7,3 percenta.
Dlhodobé predmety s dobou spotreby presahujúcou päť rokov, ako nábytok, domáce spotrebiče, dopravné prostriedky či šperky, si ukrojili z celkových spotrebných výdavkov takmer desatinu.
Na služby minuli vlani slovenské domácnosti tretinu svojich spotrebných výdavkov.
Správanie sa mení podľa typu rodiny a regiónu
Spotrebiteľské správanie Slovákov sa ale mení podľa Sadovskej v závislosti od toho, v akej domácnosti žijú. Inak vyzerá rodinný rozpočet či nákupný košík dôchodcu a inak pracujúcich rodičov troch malých detí.
Iné možnosti má domácnosť zarábajúceho človeka, na značné finančné limity pri míňaní naráža domácnosť nezamestnaného.
Rozdiely sú evidentné aj v jednotlivých regiónoch Slovenska. Najvyššia suma spotrebných výdavkov totiž podľa štatistických údajov vychádzala vlani na obyvateľa Bratislavského kraja a to až 4 642 eur.
Naopak, najmenej finančných prostriedkov na spotrebné tovary a služby v prepočte na hlavu minuli vlani domácnosti z Prešovského, a to 3 377 eur.
"Dôvodom sú pochopiteľne regionálne rozdiely vo výške platov, v miere nezamestnanosti či v samotnom type a zložení domácnosti," dodala Sadovská.
