Vo vykurovacej sezóne sa obyvatelia bytov, ktoré sú vykurované centrálne, často dopúšťajú dvoch extrémov.
Niektorí ľudia svoje domácnosti prekurujú na 25 a viac stupňov. Opačný extrém je úplné vypínanie radiátorov na dlhší čas alebo napríklad pri odchode do práce. Ani jedno nie je správne.
Dôležitým faktorom je, že bytové domy hospodária s teplom spoločne. Teplárne nevykurujú byty jednotlivo – teplo prichádza do domu ako celku a tam sa rozdeľuje.
Kritická chvíľa nastáva, keď si treba spravodlivo rozdeliť aj faktúru z teplární. Problém je, že teplo sa "nezdržiava" na "mieste určenia", ale prestupuje cez steny, stropy a podlahy medzi miestnosťami, ktoré susedia.
Zo zateplených budov, v ktorých boli vymenené aj okná, von uniká len minimálne. S touto stratou tak dnes už vlastníci bytov nemusia počítať v takej miere ako v minulosti.
Vypnuté radiátory nepomôžu
Teplo teda ostáva v budove, kde sa teplota medzi jednotlivými miestnosťami vyrovnáva: teplejšie časti vykurovanej budovy otepľujú tie chladnejšie a naopak. A to niektorí ľudia využívajú vo svoj prospech.

"Aj keď radiátor zatvoríte a pomerový rozdeľovač vykurovacích nákladov vykazuje nulu, do miestností vášho bytu prestupuje teplo cez strop a susedné miestnosti, ktoré tak či tak musíte zaplatiť," upozorňuje odborníčka na správu bytov Otília Leskovská.
Platí to však aj opačne. Ak niektorý zo susedov chce ušetriť tak, že vypne radiátory, ostatní v okolitých bytoch musia kúriť o to viac, aby dosiahli primeranú teplotu, v ktorej sa obyvatelia bytov budú cítiť príjemne, aj keď vonku mrzne.
Aj keby bolo vonku mínus 15 stupňov Celzia, v nevykurovanom byte teplota na také nízke číslo neklesne – bude závisieť od toho, ako výdatne kúria susedné byty.