Po Pente a J&T sú zatiaľ s odstupom v druhom slede slovenských finančných skupín. V posledných rokoch sa však Arca Capital rozbehla a znásobila svoje aktíva, hoci z nej odišiel jej zakladateľ Pavol Krúpa.
Len nedávno Arca oznámila vstup do rakúskej banky Wiener Privatbank a kúpu vranovského podniku Bukóza. O plánoch skupiny sa INDEX rozprával s majoritným akcionárom Arca Capital Rastislavom Veličom.
V rozhovore sa dočítate:
- Či už Arca pociťuje nástrahy krízy
- Prečo zo skupiny odišiel Pavol Krúpa zo skupiny
- Či sa Arca zaujímala o kúpu OTP banky
- Aké má skupina developerské plány
- Ako chce expandovať s obchodmi Delia
V posledných mesiacoch sa opäť začína skloňovať slovo kríza. Myslíte si, že je za tým reálna obava?
Recesia a konjunktúra sú štandardné ekonomické fázy. S recesiou asi počíta každý. A kríza ako silnejšia recesia sa tiež môže objaviť. Veľa záleží na štáte a jeho opatreniach. Naposledy to dobre pripravené určite nebolo, nakoniec sa to na poslednú chvíľu zvládlo.
Sú dnes opatrenia nastavené lepšie?
Minimálne zo strany hospodárskej a menovej únie sú vytvorené mechanizmy, ktoré vedia spolupracovať pri odvrátení najhorších scenárov.
Vychádzame však z toho, že krízové scenáre sú pripravené na aspekty, ktoré tu už boli. Otázne je, či obchodné vojny medzi Spojenými štátmi a Čínou sú novým prvkom, ktorý môže vplývať na stabilitu celosvetovej ekonomiky.
Celkové nastavenie je však dobré. V tomto smere mám skôr pocit, že obchodné vojny sú umelým prvkom, ktorý je vytvorený tak, aby si ekonomika vedela plynulejšie „odfukovať“.
Rastislav Velič (46)
- Absolvoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. V skupine Arca Capital pôsobí od roku 1999. Mal na starosti oblasť finančníctva, realít, akvizičných aktivít a riadenia rady investičných fondov. V roku 2014 sa stal partnerom investičnej skupiny s 20-percentným podielom. V súčasnosti je majoritným akcionárom skupiny, ovláda 60 percent akcií.
Ovplyvňuje hrozba krízy aj váš biznis? Urobili ste v posledných mesiacoch niečo inak než pred rokom?
Áno. Ak sa dáte na podnikanie, musíte sa pripraviť aj na to, že nie vždy bude pred vami plná misa. Občas budete musieť dojedať zvyšky. Ekonomický cyklus sa bude musieť zlomiť.
Určite príde fáza korekcie. Prakticky všetko, čo robíme, robíme s tým, že zlaté časy nebudú vždy. Preto sme široko rozkročení.
Na jednej strane máme na krízu citlivú personálnu agentúru Manuvia, na druhej strane segment minerálok, produkciu tepla či riešenie odpadového hospodárstva. Vždy sme čakali, že kríza môže prísť a podľa toho sme rozložili investície.
Na trhu personálnych agentúr
V Manuvii už cítite, že firmy škrtajú a nenaberajú toľko zamestnancov?
Ukončovanie kontraktov dnes nie je na programe dňa. Skôr by som povedal, že zmizla dravosť a chuť partnerov generovať nové pracovné miesta. Podľa posledných štatistík je na pracovnom trhu stále 80-tisíc voľných pracovných miest. Ani prognózy nehovoria o poklese, skôr o jemnom náraste.
Platí ambícia, že v roku 2022 by chcela Manuvia zastrešovať 20- až 25-tisíc zamestnancov?
Aktuálne sme na čísle okolo 16-tisíc zamestnancov. Naplnenie ambície je reálne. Ak príde k recesii, nebude to v roku 2022, ale možno v rokoch 2024 alebo 2025. Manuvia nebola postavená na krátke obdobie
. Na pracovný trh sa pozeráme z dlhodobého hľadiska. Demografia nepustí, v horizonte 15 až 20 rokov bude na trhu cítiť pokles pracovných síl. Môžeme sa baviť o robotizácii, ale demografia bude nútiť štáty strednej aj severnej Európy riešiť ekonomickú migráciu. Budeme musieť prijímať pracovníkov z tretích krajín.
V minulosti ste načrtli možnosť čerpať sily z vietnamského trhu.
Áno, a nielen z neho.
Napríklad?