BRATISLAVA. Od začiatku januára do konca septembra tohto roka bolo na Slovensku vyhlásených 12 665 osobných bankrotov.
"Môžeme predpokladať, že už v októbri počet osobných bankrotov vyhlásených od januára 2019 bude vyšší, než za celý minulý rok, v ktorom bolo vyhlásených 13 848 osobných bankrotov," uviedla hlavná analytička spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau Jana Marková.
Ako pre agentúru SITA povedala analytička Poštovej banky Jana Glasová, v nadchádzajúcich mesiacoch, resp. v budúcom roku sa môže počet osobných bankrotov ešte zvýšiť, a to pre zhoršovanie ekonomického vývoja.
Slovenská ekonomika totiž podľa Glasovej už v druhom kvartáli tohto roka šliapla na brzdu a dosiahla medziročný rast len o dve percentá.
"Predpokladáme, že takéto pomalšie tempá rastu bude naše hospodárstvo dosahovať aj v ďalších kvartáloch, čo súvisí hlavne so spomaľovaním globálnej ekonomiky a krajín našich obchodných partnerov," uviedla Glasová.
Najväčšími externými rizikami sú podľa nej hlavne brexit a obchodná vojna medzi Washingtonom, Pekingom a Bruselom.
V treťom štvrťroku bolo na Slovensku vyhlásených 4 782 bankrotov. V medziročnom porovnaní je to podľa spoločnosti CRIF nárast o 22,6 percenta.
V samotnom septembri 2019 bolo na Slovensku vyhlásených 1 554 osobných bankrotov pri medziročnom náraste o 22,2 %. Od roku 2006, keď začal platiť inštitút osobného bankrotu, zbankrotovalo do konca septembra už 34 670 dlžníkov.
Vývoj štatistiky odzrkadľuje podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika zásadné uvoľnenie pravidiel osobných bankrotov.
"Vysoké čísla logicky zahŕňajú aj časť podvodníkov, ktorí využívajú príležitosť zbaviť sa ľahko dlhov len na základe vyhlásenia bez toho, aby ich niekto overoval," povedal pre agentúru SITA Búlik. Veľkým nedostatkom zákona podľa neho je, že s argumentom o vysokom pracovnom vyťažení Centrum právnej pomoci nerobí svoju prácu a vôbec nekontroluje, či si situácia dlžníkov reálne vyžaduje bankrot alebo ide o čistú špekuláciu.
Toto nastavenie motivuje podľa Búlika časť ľudí, aby sa nadmerne zadlžovala a následne využila osobný bankrot a začala bez dlhov. Dôvodom osobného bankrotu je teda podľa Glasovej hlavne vysoké zadlženie, kedy človek nesprávne odhadol svoje možnosti splácania alebo si v časoch prosperity nabral na „svoje plecia“ príliš veľa pôžičiek.
Ďalším dôvodom je, že dlžník nemá žiadne úspory, ktoré by mohol použiť na splácanie dlhov v prípade výpadku alebo poklesu svojho príjmu. A v neposlednom rade môže človeka do bankrotu dostať aj výpadok príjmu spôsobený napríklad dlhodobejšou nezamestnanosťou alebo zdravotnými problémami.
S takmer každým nadmerným dlhom sa podľa Búlika niečo dá robiť oveľa skôr, ako príde exekúcia.
"Ak chcete skutočne pomôcť ľuďom, potrebujete ich nielen zbaviť nadmerných dlhov, ale súčasne zmeniť ich finančné návyky. Pretože v opačnom prípade ľudia opäť podľahnú priveľkej osobnej spotrebe a skončia v rovnakej situácii," konštatuje Búlik.
