BRATISLAVA. Ministerstvo zdravotníctva robí kroky pre nakladanie s verejnými financiami tak, aby sa stav rezortu zlepšoval a aby to nemalo negatívny dopad na pacienta.
Rezort o tom informoval agentúru SITA.
"Výsledkom sú napríklad usporené desiatky miliónov eur vďaka efektívnym centrálnym nákupom a elektronickým aukciám pri nákupe tak potrebnej novej prístrojovej techniky či nových postelí pre pacientov," konštatovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
Usporené desiatky miliónov eur tak nemocnice môžu podľa ministerstva postupne investovať tam, kde sú najviac potrebné pre pacientov či zdravotníkov.
Zadlžené nemocnice
"Čo sa týka zadlženosti zdravotníckych zariadení v našej zriaďovateľskej pôsobnosti, v týchto nemocniciach sa uskutočňuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov poskytovanej zdravotnej starostlivosti a pacienti z menších regionálnych nemocníc v ťažkých stavoch mnohokrát v ohrození života sú prevážaní práve do fakultných a univerzitných nemocníc, kde dostávajú komplexnú špičkovú zdravotnú starostlivosť," uviedol rezort.

Situáciu pri zlepšovaní finančnej kondície nemocníc podľa ministerstva komplikuje aj vysoký podiel osobných nákladov v pomere k výnosom od zdravotných poisťovní, ktorý sa medziročne zvyšuje.
Úrad pre riadenie podriadených organizácií ministerstva zdravotníctva usmerňuje nemocnice aj v procese obstarávania energií tak, aby súťažili ceny energií na ročnej báze, pričom schvaľuje každú jednu cenu, ktorá vstupuje do verejného obstarávania a túto cenu porovnáva s aktuálnou cenou na burze.
Medzi hlavné príčiny rastu nákladov patria podľa rezortu napríklad zvýšenie osobných nákladov v dôsledku vykrytia zvýšených platov hlavne lekárov a sestier či investičný dlh, ktorý zvyšuje náklady napríklad v prípade častých havárií.
Zvýšené prevádzkové náklady predovšetkým v oblasti osobných nákladov boli podľa ministerstva aj v roku 2018 významným faktorom hospodárskeho výsledku. "Prevádzkové náklady medziročne klesali, do úvahy však treba brať predovšetkým vek budov a stav infraštruktúry nemocníc," dodal rezort.
V období od roku 2017 až do 31. mája 2019 pridelilo ministerstva zdravotníctva zdravotníckym organizáciám vo svojej priamej pôsobnosti kapitálové výdavky zo štátneho rozpočtu celkovo vo výške takmer 141,1 milióna eur.
"Tieto peniaze boli alokované predovšetkým do univerzitných a fakultných nemocníc v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a boli použité na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu priestorov, ako aj nákup zdravotníckych prístrojov a zariadení," uviedol rezort.
Najväčší objem kapitálových výdavkov smeroval na nákup zdravotníckej techniky, ako napríklad CT prístroje, RTG prístroje či lineárne urýchľovače.
SaS: Konzervuje sa katastrofický stav
Dofinancovanie rezortu vo výške 90 miliónov eur podľa opozičnej strany SaS len konzervuje súčasný katastrofický stav.

"Táto suma nedáva priestor na rozvoj a inovácie v slovenskom zdravotníctve, priestor na lepšiu starostlivosť o pacienta a neumožňuje uspokojiť požiadavky ambulantného sektora, kde nám vo veľkom ubúdajú lekári aj sestry a predlžujú sa čakacie doby na zákroky a vyšetrenia," povedala poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky a tímlíderka SaS pre zdravotníctvo Jana Cigániková.
Dofinancovanie rezortu je podľa nej dobrá správa, vláda však neustálymi zmenami spôsobuje problém pacientom, pretože poisťovne nevedia plánovať a teda sa ani rozumne dohodnúť s lekármi a nemocnicami.
"Memorandum o dofinancovaní prináša dodatočné zdroje, ktoré len látajú diery vzniknuté obyčajnou volebnou korupciou alebo opatreniami, ktorými si chcú politici kúpiť voličov," konštatovala tímlíderka SaS pre zdravotníctvo.
Ministerstvá zdravotníctva a financií sa dohodli na dofinancovaní zdravotníctva vo výške 90 miliónov eur. Rezort zdravotníctva zároveň pripravil memorandum pre dotknuté strany.
"Obsahom je, že dofinancovaná suma získaná zvýšením percenta za poistencov štátu sa použije výhradne na úhradu poskytovania zdravotnej starostlivosti s dodržaním zachovania sociálneho zmieru," informovala tento týždeň šéfka rezortu Andrea Kalavská.