BRATISLAVA. Priemyselná produkcia v auguste 2019 medziročne podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom SR prudko klesla o 8,1 percenta.
Slabšie ako pred rokom boli najmä odvetvia výroby automobilov, gumy, plastov, ale aj výroba kovov, pričom vyšší prepad priemyslu bol naposledy zaznamenaný pred tromi rokmi.
Vývoz železa a ocele zo Slovenska klesol
Produkcia slovenského železa a ocele však nebola nahradená dovozom od výrobcov mimo EÚ, vyplýva to z aktuálneho rýchleho komentára analytikov úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska (NBS).
Vývoz železa a ocele zo Slovenska v roku 2019 klesal, a to najmä do Rakúska, Poľska a Českej republiky. Produkcia zo Slovenska však nebola u našich susedov nahradená.
"Klesal totiž celkový dovoz ocele do týchto krajín vrátane dovozu z Ruska či Turecka. To naznačuje, že problémy Slovenska s vývozom kovov nesúvisia len s prebytkom lacnej ocele v Európe, ale aj so slabšou ekonomickou aktivitou a nižším dopytom našich významných obchodných partnerov," uviedol Tomáš Kendera, analytik úseku meny, štatistiky a výskumu NBS.
Rast importu z Ruska a Turecka
Kendera pripomenul, že dovoz železa a ocele z krajín mimo EÚ v období 2012 až 2018 nepretržite rástol. Jednotková cena dovážanej ocele a železa klesala až do roku 2016, keď boli uvalené clá najmä na lacnejšiu čínsku oceľ.
Brusel fúziu s indickou oceliarňou nepovolil, Thyssenkrupp sa bude brániť na súde Čítajte Opätovný pokles cien sa začal od štvrtého štvrťroka 2018, keď z dôvodu zavedenia ciel zo strany USA začala lacnejšia oceľ viac prúdiť do Európy.
"Tentoraz však nie z Číny. V roku 2019 sa do EÚ dováža viac železa a ocele najmä z Ruska a Turecka. Umiestňovať svoju produkciu na európskom trhu sa však darí aj niektorým európskym krajinám, najmä Belgicku, Rumunsku, Španielsku či Taliansku," uviedol analytik.
Čas na reformy
Slabšiu výkonnosť exportu kovov zo Slovenska analytici zaregistrovali už pred rokom 2019.
"V prostredí zostrenej konkurencie je dôležité každé opatrenie na zvýšenie efektívnosti či zníženie nákladov," dodal Kendera.
Budúcnosť a ďalšia prosperita metalurgického priemyslu na Slovensku či v Európe by preto podľa neho mala byť spojená s nevyhnutnými štrukturálnymi reformami.
