BRATISLAVA. Slovenské zdravotníctvo by malo mať vzhľadom na množstvo peňazí, ktoré do neho každoročne z rozpočtu smerujú, lepšie výsledky. Myslí si to ministerstvo financií.
Ako vyplýva zo záverečnej správy druhej revízie výdavkov na zdravotníctvo, desatina výdavkov, teda vyše pol miliardy eur, je v zdravotníctve rozdelených neefektívne.
Veľa míňame na vyšetrenia u špecialistov, na lieky i na laboratórnu a zobrazovaciu diagnostiku.
Ušetriť sa dá na liekovej politike
Veľké medzery má Slovensko v liekovej politike, kde je možné ušetriť 216 miliónov eur a to kontrolou nákladovej efektívnosti liekov, znížením preskripcie a teda nadspotreby liekov, najmä antibiotík, a širším medzinárodným porovnávaním cien.

„Dnes z verejného zdravotného poistenia hradíme napríklad nákladovo neefektívne lieky na zriedkavé choroby, vrátane takých, ktoré boli vyhodnotené ako drahé v Kanade aj vo Veľkej Británii.
Viac ako 26 miliónov eur by sa podarilo ušetriť, ak by sa centrálne nákupy liekov zvýšili zo súčasných 13 percent na 25 percent,“ informovalo ministerstvo financií, ktoré je jedným z autorov spomínanej správy druhej revízie.
„Už na budúci rok by efektívnejšie zdravotníctvo mohlo ušetriť až 148 miliónov eur, celkovo je však v zdravotníctve priestor na lepšie použitie viac ako pol miliardy eur,“ dodal rezort financií s tým, že zefektívniť sa musí lieková politika, procesy a rozdelenie zodpovednosti zdravotníckeho personálu aj laboratórna a zobrazovacia diagnostika.
Malo by sa investovať do všeobecných lekárov
Verejné výdavky na zdravotníctvo vlani predstavovali 5,7 percent hrubého domáceho produktu (HDP), čo je viac ako priemer našich susedov Česka, Maďarska a Poľska.
„Napriek tomu v cieľovom ukazovateli odvrátiteľnej úmrtnosti i očakávanej dĺžke života zaostávame. Dotiahnuť sa na úroveň priemeru susedov by znamenalo ročne zachrániť o 1 300 ľudí viac.
„Výdavky na zdravotníctvo narástli počas predchádzajúcich desiatich rokov porovnateľne s rastom HDP o 44 percent a rásť budú aj naďalej. Rast výdavkov by však malo sprevádzať zvyšovanie kvality,“ uviedol Štefan Kišš z Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií.
Peniaze, ktoré by sa v zdravotníctve ušetrili, by podľa analytikov mali byť použité na zvýšenie počtu a rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov, zdravotných sestier a zároveň by mali byť investované na dlhodobú starostlivosť.
Investovať je podľa záverečnej správy potrebné do lepšieho rozdelenia zodpovednosti zdravotníckeho personálu.
Zníženie nadmerného počtu vyšetrení a viac lepšie vybavených všeobecných lekárov by mohlo ušetriť 207 miliónov eur ročne.
„Všeobecní lekári by totiž mohli pokryť výkony, ktoré dnes robia drahší špecialisti a zároveň by eliminovali časť hospitalizácií,“ spresnilo ministerstvo s tým, že Slovensko má spomedzi krajín Európskej únie najvyšší počet návštev lekára na obyvateľa, čo pri nízkom počte všeobecných lekárov znamená, že mnohí skončia s bežnými problémami u drahých špecialistov, alebo sú hospitalizovaní.
Pomôcť by mala stratifikácia nemocníc
Potenciál ostatných úsporných opatrení je 119 miliónov eur.

„Ušetriť sa dá znižovaním nadmerného využívania a jednotkových cien laboratórnej a zobrazovacej diagnostiky, zlepšením revíznej činnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne a efektívnejším nákupom zdravotníckych pomôcok,“ zdôraznil rezort financií.
Podľa rezortu je už v budúcom roku možné ušetriť až 148 miliónov eur, ktoré by sa mohli investovať do dlhodobej starostlivosti a na dofinancovanie nemocníc a ambulancií.
„Pri trende starnúceho obyvateľstva však bude potrebné viac posilniť aj komunitnú a domácu starostlivosť a asistované bývanie.
Pomôcť by tu mala aj pripravovaná stratifikácia nemocníc,“ uzavrelo ministerstvo financií.
Záverečnú správu druhej revízie výdavkov na zdravotníctvo pripravil Útvar hodnoty za peniaze ministerstva financií v spolupráci s Inštitútom zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva.