BRATISLAVA. Slovensko sa stále nevymanilo zo sankčných pásiem dlhovej brzdy. Potvrdili to aktuálne údaje Eurostatu, ktorý definitívne znotifikoval a navýšil náš deficit a dlh za minulý rok.
Rozpočet na poslednú chvíľu. Kamenický ho ukázal v hodine dvanástej Čítajte Deficit rozpočtu verejnej správy podľa Eurostatu pritom v roku 2018 dosiahol 1,06 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), oproti pôvodne uvádzaným 0,7 percentám HDP, a dlh po zohľadnení dodatočných faktorov štatistici oproti jarnej notifikácii navýšili o 0,5 percentuálneho bodu na 49,4 percenta HDP.
Eurostat už pri jarnej notifikácii avizoval, že bude prešetrovať niektoré položky, ktoré budú môcť navýšiť deficit a dlh za rok 2018 o niekoľko desatín percentuálneho bodu.
Potvrdili sa očakávania
Výšku dlhu Slovenska pritom navýšila aj nedávna benchmarková revízia údajov o hrubom domácom produkte, na základe ktorej sa už ukazovalo, že Slovensko sa zo sankčných pásiem dlhovej brzdy napokon ani vlani nedostalo. Pondelňajšia notifikácia deficitu a dlhu tak napokon tieto očakávania potvrdila.
"Výšku deficitu sektora verejnej správy negatívne ovplyvnilo najmä uznanie záväzku verejnej správy voči prevádzkovateľom jadrových zariadení v súvislosti s budúcim vyraďovaním jadrových zariadení a zaznamenanie systému podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Na druhej strane pozitívny vplyv na výšku deficitu v roku 2018 mala zmena vykazovania príjmov z predaja telekomunikačných licencií," konštatuje v správe o deficite a dlhu Štatistický úrad.
Ako dodáva, výšku dlhu sektora verejnej správy najviac ovplyvnilo zapracovanie zmenených pravidiel pre vykazovanie dlhodobých záväzkov z obchodného styku, ktoré sa považujú za súčasť maastrichtského dlhu.
Minister bude musieť vysvetľovať
Podľa pôvodných údajov bol pritom dlh verejnej správy za minulý rok prvýkrát od spustenia dlhovej brzdy pod jej sankčnými pásmami, hoci iba o 0,1 percentuálneho bodu. Po notifikácii Eurostatu sa však ukázalo, že dlh bol aj v minulom roku stále v spodnom, teda najmiernejšom sankčnom pásme dlhovej brzdy, ktoré začína na hranici 49 percenta HDP.
Šramko: Potrebujeme vyrovnaný rozpočet, aby sa nezrútili verejné financie Čítajte Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti tak bude musieť minister financií v Národnej rade opäť vysvetľovať výšku dlhu a taktiež prezentovať návrhy na jeho zníženie mimo sankčných pásiem.
S vymanením sa zo sankčných pásiem dlhovej brzdy však môže byť problém aj v budúcich rokoch. Tá sa totiž aktuálne nachádza v prechodnom období, kedy sa každý rok jej úroveň znižuje o jeden percentuálny bod, až kým sa celkovo nezníži o desať percentuálnych bodov. Na budúci rok tak spodná hranica dlhovej brzdy klesne z 49 percent HDP na 48 percent HDP.
Aktuálny návrh rozpočtu pritom opäť počíta iba s tesným podlezením tejto hranice a prognózuje dlh na úrovni 47,9 percenta HDP. Podobne na ďalšie roky sa rozpočtuje znižovanie dlhu iba tesne pod hranicu dlhovej brzdy.
Vláda podľa Štefanca nevie hospodáriť
Plánovanie deficitu na budúci rok je podľa člena predsedníctva KDH a europoslanca Ivana Štefanca dôkazom, že vláda nevie hospodáriť.
Deficit si totiž naplánovala napriek tomu, že podľa vlaňajšieho rozpočtu už malo Slovensko v roku 2020 hospodáriť s miernym prebytkom. "Vláda nevie hospodáriť s peniazmi občanov a za posledné roky ich neskutočne prehajdákala," povedal Štefanec na pondelňajšej tlačovej konferencii.
Nedodržiavanie rozpočtových cieľov pritom podľa neho nie je výsledkom nižších príjmov, ale predovšetkým vysokého rastu výdavkov. Podľa Štefanca totiž aj v tomto roku príjmy oproti rozpočtu rastú, výraznejšie však stúpajú práve výdavky. "To je najlepší dôkaz toho, že vláda sa len vyhovára na niekoho iného. Má dostatok peňazí, ale nevie s nimi hospodáriť," tvrdí.
Rizikom budúcoročného rozpočtu podľa Štefanca je predovšetkým príliš optimistické nastavenie hospodárenia subjektov verejnej správy. Ďalším slabým miestom rozpočtu môže byť podľa neho "drastické" zníženie vládnych investícií, čo sa napokon nemusí ukázať ako pravdivé. Vláda si totiž podľa Štefanca naplánovala dokonca ešte nižšie investície, ako v roku 2007.
Čo hovorí ministerstvo
Rezort financií v reakcii na zverejnenú notifikáciu len pripomenul, že rozpočet na minulý rok bol postavený na deficite 0,83 percenta HDP. Eurostat tak konečnú hodnotu navýšil oproti rozpočtovanej výške o niečo vyše 0,2 percentuálneho bodu.
"Táto zmena vychádza najmä z aktualizácie zdrojových údajov – súvah a hodnoty prijatých daní a sociálnych príspevkov. Ďalšou významnou položkou, ktorá mala vplyv na zmenu výšky deficitu bola veľká benchmarková revízia národných účtov," komentovala zverejnené čísla Eurostatu hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.
Ako dodáva analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová, vlaňajší deficit verejných financií dokonca stúpol aj proti revidovanému roku 2017 o 0,11 percentuálneho bodu.
"V predchádzajúcich dvoch rokoch bol teda schodok verejných financií blízko jedného percenta HDP, a to aj napriek vtedy priaznivej fáze ekonomického cyklu spojenej s oživením trhu práce, čo pomáhalo zvyšovať daňové a odvodové príjmy," dodala.
Verejný dlh Slovenska podľa notifikovaných údajov medziročne klesol o 1,91 percentuálneho bodu. Ako dodáva Muchová, hoci zostáva v spodnom sankčnom pásme dlhovej brzdy, naďalej sa nachádza bezpečne pod 60-percentnou maastrichtskou hranicou a výrazne pod priemerom eurozóny, ktorý dosiahol 85,9 % HDP.
V porovnaní s priemerom eurozóny bol pritom deficit Slovenska v roku 2018 dvojnásobný. Priemerný rozpočtový deficit v krajinách platiacich eurom totiž vlani dosiahol 0,5 percenta HDP. V celej Európskej únii priemerný schodok dosiahol 0,7 percenta HDP.
Fiškálny prebytok pritom zaznamenala polovica z 28 členských krajín únie. V rámci krajín Európskej únie dosiahlo vlani Česko prebytok 1,1 percenta HDP a Poľsko malo deficit 0,2 percenta HDP. Maďarsko v roku 2018 vykázalo deficit 2,3 percenta HDP.
