BRATISLAVA. Úroveň finančnej gramotnosti na Slovensku je nízka a má klesajúcu úroveň.
Na štyri základné otázky testujúce finančnú gramotnosť vedelo správne odpovedať iba 9,6 % domácností, zatiaľ čo v roku 2014 to bolo 10,6 %.
NBS testovala finančnú gramotnosť
Dôsledkom finančnej negramotnosti môžu byť zlé rozhodnutia pri sporení na dôchodok, voľbe úveru, výbere dôchodkových fondov či finančných aktív. Upozorňujú na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
Počet osobných bankrotov na Slovensku stále rastie Čítajte Národná banka pridala k prieskumu o finančnej situácii a spotrebe domácností štyri základné otázky testujúce finančnú gramotnosť. Výsledky prieskumu ukázali slabú finančnú znalosť domácností.
Pritom v teste na otázky odpovedajú osoby, ktoré majú v rodine najväčší prehľad o financiách.
"Finančná gramotnosť ostatných členov domácností je preto pravdepodobne ešte nižšia," podotkli analytici NBS.
Na otázku, ktorá hodnotí schopnosť rozlíšiť základné charakteristiky úverov na bývanie, odpovedalo správne necelých 50 % respondentov.
"Keďže otázka mala iba dve relevantné alternatívy, podobná 50 % úspešnosť sa dá dosiahnuť náhodným výberom. V skutočnosti však respondenti pristupujú k otázkam veľmi úprimne a ak nevedia odpovedať, priznajú to (39 %), kým nesprávnu odpoveď označilo iba 12 %. Preto je potešujúce skôr to, že z tých domácností, ktoré majú úver na bývanie, dokázalo správne odpovedať 70 %. Tiež však pri nich stúpol počet nesprávnych odpovedí na 16 %," priblížili analytici NBS.
Investovanie sa týka väčšiny domácností
Zadlženie domácností na Slovensku pritom rastie, podľa analytikov je preto dôležité zlepšenie znalostí o charakteristikách najbežnejších finančných produktov.
Druhá otázka sledovala porozumenie časovej hodnote peňazí a úročeniu. Správne pri nej odpovedali dve tretiny domácností.
Slovenské domácnosti vychádzajú pri nej podpriemerne, najmä v porovnaní s krajinami západnej Európy.
Tretia a štvrtá otázka boli zamerané na riziko investícií. Práve pri nich majú Slováci najmenšie vedomosti. Podarilo sa pri nich uspieť domácnostiam, ktoré majú s cennými papiermi praktickú skúsenosť.
"Schopnosť posúdiť rizikovosť investícií by však nemala byť doménou len tých domácností, ktoré priamo vlastnia cenné papiere. Väčšina domácností má skúsenosti s druhým alebo tretím pilierom, alebo s podielovými fondmi. Drvivá väčšina nerozumie správne riziku investícií, nemalo by nás prekvapiť teda, že skoro 80 % úspor v druhom pilieri je dlhodobo umiestnených v málo výnosných dlhopisových fondoch," upozornili na to analytici NBS.
Finančná gramotnosť však rastie s celkovým vzdelaním. "Kým celkovo 9,6 % domácností správne odpovedalo na všetky otázky, medzi vysokoškolskými je to 17,6 %.
To ukazuje, že lepšie všeobecné vzdelanie zlepšuje aj finančnú gramotnosť, ale stále nie dostatočne," tvrdia analytici.
Na dosiahnutie správneho zodpovedania všetkých otázok napríklad na úroveň 50 % - ako napríklad v Nemecku alebo v Holandsku, je podľa analytikov potrebné výrazne zlepšiť finančné vzdelávanie na stredných školách a pomôcť aj súčasnej dospelej populácii.
