Slovenský dôchodkový systém v posledných rokoch zažíva zásadné zmeny. Do ústavy sa dostal maximálny vek odchodu do dôchodku. Zvýšil sa vymeriavací základ na sociálne odvody. A od roku 2021 sa bude minimálny dôchodok viazať na priemernú mzdu.
Aký vplyv budú mať tieto opatrenia na dôchodky a verejné financie? INDEX zhováral so štátnym tajomníkom ministerstva práce Ivanom Švejnom.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo spôsobí nový výpočet minimálneho dôchodku
- Ako ústavné ukotvenie veku odchodu do dôchodku ohrozuje verejné financie
- Prečo sú sporitelia v druhom pilieri ukracovaní a čo sa s tým dá robiť
- Ako napraviť nevýhodné sporenie väčšiny sporiteľov v druhom pilieri
Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kritizujú naviazanie minimálneho dôchodku na priemernú mzdu, ktoré presadil šéf SNS Andrej Danko. Ako jeho návrh hodnotíte vy?
Živnostníkov čakajú zväčša nízke dôchodky. Môžu sa im vyhnúť Čítajte V zásade nemám problém s minimálnym dôchodkom. Otázne je, ako ho nastaviť.(Minimálny dôchodok sa priznáva vtedy, keď vypočítaný dôchodok je nižší ako stanovená hranica pri počte odrobených rokov, pozn. red)
Napríklad v súčasnosti ho môže dostať aj človek, ktorý síce pracoval 30 rokov, ale len na polovičný alebo dokonca štvrtinový úväzok. Pri 44 rokoch, čo má väčšina ľudí, ktorí dnes idú do dôchodku, je výška minimálneho dôchodku už dnes na úrovni 346,60 eura.
Podľa novej úpravy sa má od roku 2021 zvýšiť na 428 eur. Na porovnanie, priemerný starobný dôchodok je v súčasnosti 460 eur. Pričom medián, pri ktorom má polovica dôchodcov vyšší a polovica nižší starobný dôchodok, je 433 eur.
Ivan Švejna (53)
- Je štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
- V rokoch 2010-2016 bol poslancom Národnej rady SR za Most-Híd.
- Počas druhej Dzurindovej vlády pomáhal navrhovať druhý pilier.
- Predtým pôsobil v Nadácii F. A. Hayeka.
Prečo podľa vás vyrovnávanie dôchodkov predstavuje problém?
Postupne sa z nášho dôchodkového systému vytráca zásluhovosť. Menej sa hľadí na to, koľko človek zarábal a koľko odvádzal na starobné poistenie.
Ja si nemyslím, že by človek, ktorý bol zo 44 rokov produktívneho života napríklad 14 rokov nezamestnaný, mal mať priznaný minimálny dôchodok v podobnej výške ako niekto, kto pracoval celú kariéru za nízku mzdu. Nárok by mal mať najmä podľa toho, čo skutočne odrobil.
Čo spôsobí zvýšenie minimálneho dôchodku na 33 percent priemernej mzdy po tridsiatich odpracovaných rokoch?
