BRATISLAVA. Slovenská lekárska komora (SLK) opakovanie vyzýva ministerku zdravotníctva, aby stiahla návrh zákona o stratifikácii nemocníc z rokovania Národnej rady.
Komora o tom informovala v otvorenom liste ministerke zdravotníctva.
"Do dnešného dňa nemala SLK možnosť s predkladateľom zákona konštruktívne, odborne a vecne diskutovať o zásadných nedostatkoch legislatívneho návrhu zákona," tvrdí prezident komory Marian Kollár.
Reformu žiadajú stiahnuť
Je nevyhnutné oboznámiť sa s odbornými nedokonalosťami návrhu zákona, ktorý nielen SLK nemôže v žiadnom prípade v predkladanej podobe považovať za zásadnú reformu slovenského zdravotníctva, uvádza sa v otvorenom liste.
Ako uviedla SLK, aj po vysvetlení ich pripomienok ministerkou, je SLK naďalej presvedčená, že uvedený návrh zákona je nielen vytrhnutý z konceptu potreby riešenia problémov slovenského zdravotníctva, ale v navrhovanej podobe neprinesie žiadne zlepšenie ani dostupnosti zdravotnej starostlivosti, a už vôbec nie kvality jej poskytovania.
Za kľúčovú oblasť riešenia klesajúcej úrovne slovenského zdravotníctva považuje komora problémy jeho financovania.
"A to nielen na úrovni celkového rozpočtu, konkrétne jeho výšky v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, ale i problémy prerozdelenia uvedených finančných prostriedkov medzi poskytovateľov zabezpečujúcich zdravotnú starostlivosť pre našich občanov," povedal za Radu SLK Marian Kollár.
Zmena typov nemocníc
Definíciu verejnej minimálnej siete či už v oblasti ambulantnej alebo ústavnej považuje SLK za obsolentnú, "nakoľko údaje "tabuľky a počty" boli z nášho pohľadu zjavne asi len prekopírované z dávnejšej minulosti, aj s neaktuálnym názvoslovím a v súčasnosti nespĺňajú kritériá a potreby zabezpečenia poskytovania zdravotnej starostlivosti," informovala komora.
Zmena typológie nemocníc a ich premenovanie na lokálne, regionálne, národné a kompetenčné centrá podľa SLK nerieši samotný problém s poskytovaním ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Komora to vníma ako výmenu tabule na nemocnici, ktorá ani nelieči, ani nezlepší kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Predložený legislatívny návrh tiež podľa komory nerieši v žiadnej kapitole otázky personálneho zabezpečenia nielen nemocníc.
"Preto tzv. reforma nemocníc je bez súčasného riešenia personálnej otázky len ďalšie z nesystémových opatrení," uviedla SLK.
Dĺžka čakacích lehôt
Komora tiež uviedla, že v súčasnosti nie je možné zadefinovať správne a relevantné časové údaje k dĺžke čakacích lehôt, nakoľko zadefinovaniu reálnych časových lehôt musí v prvom rade predchádzať vyriešenie problému personálneho zabezpečenia poskytovania zdravotnej starostlivosti, vrátane zadefinovania optimálnej siete.
"Za významný krok k ďalšej destabilizácii systému považujeme zvyšovanie už aj tak neprimeraných kompetencií zdravotných poisťovní," konštatovala SLK.
Kompetencie zdravotných poisťovní sa podľa komory rozširujú bez zadefinovania ich zvýšenej zodpovednosti v prípade pochybenia.
Ako uviedla SLK, takéto zvyšovanie právomocí umožňuje predovšetkým zdravotným poisťovniam, ekonomicky prepojeným s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, vytvárať podmienky na zníženie súťaže poskytovateľov a na zneužitie systému verejného zdravotného poistenia v záujme vybraných subjektov.
"Prijatím takéhoto zákona sa výrazným spôsobom môže zhoršiť nielen kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku, ale môže sa aj výrazným a negatívnym spôsobom vstúpiť do vlastníctva zdravotníckych zariadení a oslabiť postavenie štátu ohľadom jeho garancie poskytovania zdravotnej starostlivosti pre našich občanov. Tento návrh zákona je evidentným hazardom s fungovaním nášho zdravotníctva v gescii a regulácii štátu, ktorý sa len zakrýva frázami ako zdravá zmena či najväčšia zdravotnícka reforma desaťročia," uzavrela SLK.
Čo hovorí ministerstvo
Ministerstvo hovorí, že zoznam potrebných výkonov bude súčasťou vykonávacieho predpisu, ktorý bude v krátkej dobe zaradený do medzirezortného pripomienkovacieho konania.
"Podobne je to aj s novou ambulantnou sieťou, ktorej zmeny momentálne prechádzame s hlavnými odborníkmi a odbornými spoločnosťami," dopĺňa.
"Fakt, že SLK nie je o tomto informovaná, len ilustruje nedostatok komunikácie medzi SLK a odborníkmi, nie je to teda chybou ministerstva," dodáva.
SLK rovnako uviedla, že navrhovaná reforma nemocníc neprimerane zvyšuje kompetencie zdravotných poisťovní. Rezort sa bráni, že poisťovne majú v návrhu viacero obmedzení, napríklad povinnosť zazmluvniť poskytovateľov zaradených do verejnej minimálnej siete v minimálnom určenom rozsahu.
"Nesúhlasíme s tvrdením, že dôjde v prípade neplnenia niektorých výkonov k odzmluvneniu poskytovateľa," argumentuje. Daná povinnosť sa má viazať výhradne na predmetný výkon.