LONGYERBYEN, BRATISLAVA. Podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (SNS) za účasti nórskej ministerky pôdohospodárstva Olaug Vervik Bollestadovej odovzdala vzorky semien pôvodných slovenských rastlín do Svetovej génovej banky na Svalbarde.
Podľa hovorcu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) Vladimíra Machalíka ide o historický moment pre záchranu genofondu rastlinstva na území Slovenskej republiky.
"Povinnosťou politikov je pre budúce generácie Slovákov zachovávať naše národné bohatstvo, a to aj vo forme vzácnych vzoriek semien pôvodných slovenských rastlín," vysvetlila Matečná.
Uloženie vzoriek do Svetovej génovej banky na Svalbarde financoval agrorezort, a to vrátane prípravy vzoriek, transportu a skladovania.
Slovenská semená v génovej banke
Od dnešného dňa tak má Slovensko vo Svetovej génovej banke uložených 630 vzoriek našich pôvodných rastlín.

Ide napríklad o jačmeň siaty, ovos nahý, pšenicu dvojzrnnú či letnú, pšenicu špaldovú, raž siatu, mak siaty, tritikale, pohánku jedlú, láskavec, proso siate, bôb záhradný, cícer baraní, hrach siaty, šošovicu jedlú a ďalšie.
Ide pritom o pôvodné druhy, ktoré boli testované na čistotu genetického materiálu pred vplyvmi iných odrôd a ich kríženiu, a špeciálne pripravované. Životaschopnosť takto uložených semien je 50 až 100 rokov.
Projekt realizovala Génová banka, ktorú prevádzkuje Výskumný ústav rastlinnej výroby (VÚRV) Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC) a bola vybudovaná na uchovanie a udržanie rozmanitosti rastlín.
NPPC-VÚRV ju prevádzkuje od roku 1996. Tvoria ju laboratóriá a klimatizované boxy s uskladnenými semenami s celkovou kapacitou 50.000 vzoriek semenných druhov, či už obilnín, strukovín, olejnín, krmovín, tráv, zelenín, technických rastlín a okrasných kvetín.
Uchovávajú sa tu staré odrody pšenice, jačmeňa a strukovín, ktoré boli na Slovensku vyšľachtené v medzivojnovom období.
Vzorky sa skladujú pri teplote -17 stupňov Celzia na obdobie 50 rokov a pri teplote 4 stupne Celzia pre ich ďalšie využívanie.
Vytrácajú sa z populácie
"Semená poľnohospodársky významných druhov rastlín podliehajú v čase a priestore predovšetkým genetickej erózii, čiže strate niektorých alel a zmene frekvencie ich výskytu v populácii," vysvetlil René Hauptvogel, riaditeľ VÚRV.
Mnohé tradične pestované odrody boli potľa Hauptvogela vytlačené novšími výkonnejšími odrodami momentálne lepšie prispôsobenými k agroklimatickým podmienkam určitého územia, a preto sme ich stratili.
Cieľom je podľa minsiterky zabezpečiť záchranu pôvodných genetických zdrojov rastlín Slovenska v rámci medzinárodnej siete.
"Prispejeme tak k zachovaniu maximálneho množstva genetickej rozmanitosti významného pre ľudstvo, pre budúce generácie i vedecký výskum, ale aj pre prípad katastrof," povedala Matečná.
Takýto prípad sa podľa ministerky už udial v Afrike, kde práve pôvodné semená zo Svetovej génovej banky využili na reintrodukciu do zničeného prostredia.
"Do budúcnosti preto plánujem schváliť ďalší projekt na doplnenie našich vzoriek o ďalšie pôvodné slovenské rastliny," dodala Matečná.